CENA 2,- Hriešne sladké pokušenie. MACRONKY Macronky sú nádherné farebné cukrovinky rôznorodých farieb a chutí. Mandle im dodávajú nezameniteľnú lahodnú chuť. Farby są menia a prispôsobujú sa príchuti a krému, ktorým sú plnené. Sú glutenfree a lactofree. ZLOŽENIE bielka cukor mandle maslo /lactofree/ mlieko /lactofree/ potravinárske farbivo ...a ďalšie ingrediencie podľa príchute macronky DRUHY MACRONIEK KARAMEL SLANÝ KARAMEL HORKÁ ČOKOLÁDA MATCHA ČAJ/ LIMETKA AFTER TEA BAZOVÝ KVET/ CITRÓN KOKOS LOTUS/ ŠKORICA MANGO/ KLINČEK BROWNIE/ NUGÁT OVOCNÉ... ROZMERY : 4 centimetrov ALERGÉNY : 3, 7, 8 Koláčik je bezlaktózový a bezlepkový Minimally odber 10 kusov z jednej príchute, alebo kombinácia podľa aktuálnej ponuky. . CENA : 2,-

V lete sa chcete hlavne baviť a užívať si slnko, pohodu, vodu, kamarátov...tak ako ja. Preto si niektoré jedlá zjednodušujem, čo im však na chuti ani moc neuberie. Jediné, z čoho uberie, je čas strávený v kuchyni. Poď si so mnou uvariť toto chutné jedlo zo zemiakov. Pri letnom varení ja osobne využívam 100ročnú remosku, ktorá ma do teraz nesklamala a jedlo z nej je proste fantastické. Vďaka nej sú moje francúzaky také chrumkavé aj uvarené zároveň. Veď priznajme si pravdu, najlepšie sú tie tmavé upečené okraje a pripečené dno. Takže ak sa chystáte variť francúzske zemiaky a hľadáte jednoduchý recept, tu je. POTREBUJEME 1kg predvarených zemiakov v šupke 500g kyslej smotany (môžete použiť aj bezlaktózy alebo vegie) 1 väčšiu klobásku (polotvrdú) 3 vajcia 3PL olivového oleja 2PL vody 2ČL soli štipka čierneho mletého korenia POSTUP Zemiaky si uvaríme v šupke. Cca 20 minút. Nemusia byť úple mäkké, ale predvarené zemiaky sa nám budú výborne šúpať aj krájať. Nakrájame si ich na tenké kolieska. Pripravíme si zálievku. Smotanu, vajcia, olej, vodu, korenie a soľ zmiešame dokopy. Klobásku tiež nakrájame na tenké kolieska. Kto je naozaj lenivý alebo už nevidí od hladu, môže všetko zmiešať dohromady, naliať na plech a dať piecť. Pre sofistikovanejší postup ingrediencie prekladáme. Plech vytrieme olejom. Ukladáme kolieska zemiakov, aby sme zaplnili celé dno. Vylejeme asi tretinu zálievky a na ňu poukladáme tretinu klobásky. Toto opakujeme až do vrchu. Ak máte radi opečenú klobásku, nechajte si jej viac na vrch. Pokvapkáme olivovým olejom a vlložíme do vyhriatej rúry 220st./ na 20-30 minút. V remoske som ich robila 40 minút, ale to hlavne preto, že milujeme opečené okraje. Takže je to na vás, ako veľmi opečené ich chcete mať. Teplé či studené stále sú fantastické. K tomu kylsé uhorky a jedlo máte na stole. Prajem vám vydarené a krásne leto (na Slovensku :-)). ĎAKUJEM, ŽE MA SLEDUJETE NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

NAJČÍTANEJŠIE RECEPTY PODĽA VÁS. Rok 2024 bol prazvláštne dlhý aj krátky zároveň. Priniesol nám veľa zmien. Nie všetky však boli dobré. Dalo by sa povedať, že prišli zmeny nečakané, ba priam neželané. Ale aj napriek zmenám to bol rok, ktorý mňa osobne posunul dopredu. Získala som nové nádherné priateľstvá, na ktorých môžem stavať a posúvať sa ďalej. Priniesol mi aj stabilitu, ktorá mi v rokoch pred tým chýbala. Zvládla som toho veľmi veľa. Od sladkého pečenia až po nekonečnú STKčku na auto. Bola som na stužkovej mojej dcére, ktorá neuveriteľne rýchlo vyrástla. Rozlúčila som sa so svojim kocúrikom, ktorý náhle ochorel a ako 13 ročný sa pobral do mačacieho neba. Cestovala som. Nie ďaleko a tak často ako by som chcela, ale s vášňou a potešením. Zamilovala som sa, aj odmilovala. Vypila som veľa vína, čaju, zjedla tonu čokolády a to všetko pri nekonečných rozhovoroch s mojimi kamarátkami, aby sme si dopriali duševnú očistu. Tak aj takýto bol môj rok 2024. Poďte si so mnou prejsť 5 najobľúbenejších receptov a článkov za rok 2024 a rokov minulých. Ktorý je ten váš naj? Napíšte mi, ten váš najobľúbenejší. Alebo aký recept by Vás potešil v roku 2025. Pripravujem pre Vás rôzne druhy zemiakových šalátov, vianočnú kapustnicu, aj rôzne nové druhy chlebov, pečiva a koláčov. PREPELIČIE VAJÍČKA Keď som písala tento článok, ani vo sne by ma nenapadlo, že práve on bude na vrchných priečkach. Takmer 25 000 pozretí ma dostalo. https://www.adelkaskitchen.com/single-post/2017/03/07/prepeličie-vajíčka-malý-zázrak-v-škrupinke PREPELIČIE VAJÍČKA MRKVOVÁ TORTA Viem, že milujete mrkvové torty a nájdete rôzne recepty na túto zdravú pochúťku. Ale nikde nenájdete tento môj vlastný a originálny recept, ktorý som vytvárala a robila pokusy viac ako rok. Preto si tento recept zaslúžene vyslúžil druhé miesto. https://www.adelkaskitchen.com/single-post/2017/06/01/božská-mrkvová-torta BOŽSKÁ MRKVOVÁ TORTA LAVAŠ Chlieb, nechlieb. Tretie miesto patrí LAVAŠU. Pre nás sú to skôr chlebové placky, avšak pre blízky a vzdialený východ je to klasický chlieb podávaný od raňajok až po neskorú večeru. K hlavným jedlám, k polievkam, k mäsu, zelenine, zapekaný so syrom. Jeden chlieb, milión možností jeho prípravy. Naozaj chutný pokrm iba z 3 ingrediencií. https://www.adelkaskitchen.com/single-post/lavaš-chlieb LAVAŠ TVAROHOVÉ PAGÁČIKY od mojej starej mamy Tvarohové pagáčiky nám robila stará mama Valika od kedy si pamätám. Malinké, chrumkavé a ták dobré. Uchovávali sme ich v plechovičke, aby sme ich zo stola nezjedli za jeden deň. Vždy sme museli plechovičku otvoriť a zavrieť. Ale aj tak išli sveteľnou rýchlosťou, až mi bolo vždy ľúto, že sviatky končia. Tento recept oslovil aj vás a dostal sa na 4. miesto. https://www.adelkaskitchen.com/single-post/tvarohove-pagaciky-od-mojej-starej-mamy TVAROHOVÉ PAGÁČIKY MARAKÉŠ, MOJICH 7 DNÍ V ORIENTE Toto je recept na cestovanie. Článok síce nebol najčítanejší, ale je môj najobľúbenejší. Hlavne kôli zážitkom, vôňam, chutiam...proste Marocco je pre mňa zo všetkých cestovateľských zážitkov topka. Preto budem rada, ak si aj vy tento článok prečítate a prenesiete sa so mnou na 7 dní do orientu. https://www.adelkaskitchen.com/single-post/marakes-7-dni-v-oriente MAROCCO Prajem Vám krásne čítanie. Teším sa na tvorenie nových receptov a článkov, ktoré Vás dúfam potešia a inšpirujú. Želám Vám pekný a chutný rok 2025. Žime ho v tolerancii, ústretovosti, invencii a s láskou. Vaša Adelka. ĎAKUJEM ZA ZDIELANIE A SLEDOVANIE NA INSTAGRAME, FB A TIK-TOKU.

Zelený až na samý koniec. Vyzerá ako prerastená jarná cibuľka. Biely od koreňa, tmavozelený ku koncu. Je príbuzným cesnaku a cibule. Pochádza z juhozápadnej ázie. Postupne sa dostal do južnej Európy a aj k nám na Slovensko. Vyskytoval sa aj v južnom Anglicku a Perzii. Pestuje sa už tisícky rokov. My ho považujeme skôr za dodatkovú, nie moc atraktívnu, zeleninu, ktorú pridávame do polievok, k mäsu...skôr na dochutenie, ale kedysi bola táto zelenina veľmi cenená. PÓR ČO OBSAHUJE A AKÉ LÁTKY SÚ PRE NÁS NAJCENNEJŠIE? Sacharidy a bielkoviny Vitamíny A, B, C, E, K Minerály mangán, železo, magnézium a vápnik Je plný vlákniny a považuje sa za prírodné antibiotikum Obsahuje veľmi zdravé sírne silice Karotény a kyselinu listovú VÝZNAM PRE NAŠE ZDRAVIE Pór je skvelým pomocníkom pre naše trávenie. Podporuje našu mikroflóru. Je prirodzeným nepriteľom baktérií a plesní, ktoré v našom zažívacom trakte nechceme. Obsahuje vitamín K, ktorý prospieva našim žilám, tráveniu a našim kostiam. Doprajte si ho, ak chcete mať lepší zrak, ak ste tehotná, pre krásnu pokožku alebo ak máte problém s cholesterolom. Radi sa opaľujete? V letných mesiacoch si ho určite doprajte. Hlavne jeho zelenú časť. Vďaka betakaroténu a antioxidantom sa vám vaša pokožka po slnení poďakuje. Na Slovensku sa póru darí veľmi dobre. Skúste si ho vypestovať na záhrade. Môžete ho používať hneď pri príprave varených, dusených a pečených jedál. Alebo si ho nakrájať, zamraziť a odložiť na neskôr. Sušený sa dá použiť ako ochucovadlo do polievok a iných zdravých jedál. Ako na pórovú polievku alebo chlieb s pórom a slnečnicovými semienkami nájdaš v receptoch. PRE VIAC RECEPTOV A ZAUJÍMAVÝCH INFORMÁCIÍ MA SLEDUJ NA INSTAGRAME A FACEBOOKU. POZRITE SI PONUKU KURZOV V ŠKOLE VARENIA TU

Na želanie pridávam recept na pražené mandle v karamele. Takéto mandle môžete použiť nielen ako malú sladkosť na okamžité chrúmanie, ale môžete ich pridať do raňajkového musli alebo nalámané pridať ako ozdobu na koláče a torty. Je veľmi dôležité, aby ste mandle poriadne opražili. Pri pražení sa mandle trocha zlostia a pukajú. No vďaka tomu sa zvýrazní ich oriešková chuť a vytiahnu sa všetky chute. Karamel ich celé obalí, vďaka čomu budú neodolateľne sladké. POTREBUJEME 200g celých mandlí v šupke 0,5dcl vody 100g trstinového cukru alebo klasického (pre ešte lepšiu chuť môžeme pridať trocha mletej škorice) panvicu s hrubším dnom, najlepšie nepriľnavú papier na pečenie POSTUP Na rozohriatu panvicu dáme mandle. Pražíme ich na silnom plameni a občas ich prehodíme vareškou. Netreba často, ale dávame pozor, aby sa nám nepripálili. Praženie trvá zhruba 10 minút. Dobre opražené mandle začnú chytať tmavšiu farbu a vydávať pukajúci zvuk. Začnú prenikavo mandlovo voňať. Hotové presypeme do nádobky, kde budú čakať na karamel. Do tej istej panvice, bez mandlí, nalejeme vodu a pridáme cukor. Začneme variť. Postupne sa rozpúšťa cukor. Na povrchu sa začnú tvoriť bublinky. Ale ešte stále to nie je karamel. Necháme variť až do momentu, kedy cukor zmení farbu na hnedú. Trvá to asi 5-10 minút, záleží od panvice. Karamel poznáte aj podľa vône. Ak chcete, teraz pridajte škoricu. Počas varenia sa vyparila voda a ostal len krásny tekutý karamel. Do karamelu vhodíme opražené mandle. Jemne ich premiešame, aby sa dostal karamel na každú mandľu. Na plech si dáme papier na pečenie. Nemusíte mať plech, ale mandle sú veľmi horúce, tak aby ste si nepoškodili kuchynskú linku, bude slúžiť ako izolant. Hneď ako sme obalili mandle karamelom, nalejeme ich na papier. Snažíme sa ich oddeliť. Nevadí aj keď nám ostanú niektoré zlepené. Idú oddeliť aj po vychladnutí, ale je to pracnejšie. Po úplnom vychladnutí sú pripravené buď hneď na zjedenie alebo si ich dáme do sklenenej nádobky a môžeme ich postupne používať podľa chuti a nálady. Polámané sa náramne hodia napríklad na prírodný biely jogurt alebo k cereáliám. Takéto chuťovky sa určite hodia aj na slávnostný stôl, vyskúšajte, čo vám na ne povedia vaši kamaráti a rodina. Prajem pekné praženie so sladkou bodkou. Adelka. Ďakujem za sledovanie na IG a FB.

Každý rok sa teším na dovolenku v Chorvátsku . Myslím, že nie som jediná? Že? Okrem vzduchu, mora a nádhernej prírody, tam chodím za jedlom. Na začiatku dovolenky chodíme po reštikách. Keď sa zúži náš rozpočet, prichádza na rad domáce varenie. Pred varením si ideme užiť na miestne trhovisko a do rybární. Tam dostanete úplne všetko, čo budete potrebovať na varenie. Mojimi najobľúbenejšími jedlami, ako inak, sú morské veci- chobotnice, ráčikovia, rôzne ryby, ale hlavne sa teším na slávky (školkje), teda čierne ulitky. POTREBUJEME 1kg čerstvých slávok (dostanete ich aj na Slovensku v obchodoch s rybami) 1dcl olivového oleja 1 zväzok čerstvého petržlenu 1 hlavičku cesnaku trocha vody na podliatie jeden citrón _____________________ 100g soli a studenú vodu _____________________ 100g prézlí alebo kúsok bieleho chleba (pokiaľ chcete bezlepkovú verziu, nie je nutné chlieb pridávať) POSTUP Keď prinesiete slávky domov z obchodu, najprv ich musíte vytriediť. Je pravidlo, vďaka ktorému sa vám nestane, že zjete starú alebo pokazenú mušľu. Pred varením vyhodíme všetky mušle, ktoré sú otvorené a po dovarení nejem tie, ktoré sa neotvorili. Takže na začiatku vytriedime všetky, ktoré sú už otvorené. To preto, lebo už nie sú živé, tým pádom môžu byť aj pokazené. Umyjeme ich studenou vodou. Ja si dávam ešte tú robotu, že vytrhám rastlinky, ktorými sa mušľa pridržiavala. Trčia zo spodnej časti mušle. Vďaka tomu po dovarení ostáva iba čistá mušľa a pod zubami vám nechrúmu rôzne chamraďky. Očistené slávky naložím do studenej vody, do ktorej pridáte soľ. Stačí na 2-3 hodinky. Dáme do chladničky. Tento postup mi poradila moja kamrátka z Chorvátska- Dada, ktorej ďakujem za pomoc pri príprave :-).. Vďaka tomu sa z mušlí ešte uvoľní piesok, ktorý sa v mušli nachádza. Pred varením si mušle zlejeme a opláchneme. Do hlbšieho hrnca dáme olivový olej, rozpálime ho a vysypeme naň všetky mušle. Chvíľku restujeme. 2-3 minútky. Mušle sa robia naozaj veľmi rýchlo. Podlejeme trochou vody. Nie veľa, lebo samotné mušle pustia dosť vody. Zakryjeme hrniec pokrievkou a necháme dusiť naplno 5-7 minút. Uvidíte ako sa mušle krásne otvoria. Vtedy sú hotové. Počas varenie si pripravíme bylinky. Petržlenovú vňať a cesnak si nakrájame na jemno. Možno vám pomôže aj elektrický sekáčik, keď sa vám to nechce robiť ručne. Pridáme zvyšný olivový olej. Keď slávky dáme dole zo sporáku, ešte do horúcich nasypeme petržlen a cesnak. Teraz môžete prisypať prézle alebo chlieb natrhaný na menšie kúsky. Ja som ho tam nedávala lebo som robila mušle so špaldovými cestovinami- špagetami. Ak ste celiatik, kľudne chlieb vynechajte. Budú výborné aj tak. Pod pokrievkou necháme všetko oddychovať ešte pár minút. A môžeme podávať. S bielym chlebom alebo si k nim primiešajte špaldové špagety, tak ako ja. Pokvapkajte čerstvým citrónom. Dostanete sa do raja. Pri konzumácii nejedzte mušle, ktoré ostali zavreté. Tie už nie sú dobré. Dobrú chuť. Budem vďačná, ak recept budete zdielať. Ďakujem Adelkas Kitchen

Bývate aj vy pred sviatkami taký chorľavý a sadne si na vás všetko, čo stretnete v škole, robote alebo v autobuse? Nám sa to tento rok tiež stalo. Tým pádom sme museli vynechať návštevy vianočných trhov, nákupných centier a rôznych príjemných koncertov, ktoré nám v tomto predvianočnom čase spríjemňujú voľný čas. Sediac doma som si vymyslela veľmi peknú a osožnú činnosť, do ktorej sa môžu veľmi ľahko zapojiť aj deti. Vďaka nenáročnosti práce to zvládne každý, kto má rád kreatívne a ručné práce. Vianočný obrus ozdobený pomocou formičiek na pečenie a disperznej farby urobí váš sviatočný stôl výnimočným a zaručí jedinečnosť takéhoto dielka, lebo tento obrus budete mať iba vy a nikto iný. Ja som si vybrala tento rok látku modro sivej farby. V kombinácii s bielou a zlatou farbou mi to pripomína zasneženú krajinu v horách po západe slnka. Vy si však môžete zvoliť farbu látky akúkoľvek- červenú, bielu, modrú, striebornú....a od farby látky závisí disperzná farba/farby, ktoré k nej dokombinujete. Ja som na náš obrus použila hviezdičky a sobov, ale váš výber môže byť úplne odlišný. Napríklad biely obrus so zelenými stromčekmi alebo červený so srdiečkami a vločkami, by určite boli krásne kombinácie. NA VIANOČNÝ OBRUS POTREBUJEME látku veľkosti stola + 25cm prevys z každej strany ( my máme stôl 150x80cm, kúpila som látku 200x140cm) disperznú farbu podľa vášho výberu (postačia aj detské disperzné farby, ktoré máte doma) formičky/vykrajovátka na vianočné pečivo štetec mysky na farby podložku pod obrus (aby ste si nezafarbili dlážku) Keď máte všeto potrebné nakúpené a pripravené, nájdite si v byte, najlepšie na podlahe, voľné miesto a položte na neho podložku alebo papier, ktorý zabráni pretečeniu farby. Ja som použila baliaci papier, ktorý je pevnejší. Na neho uložíme vyžehlenú látku. Samozrejme je dôležité látku zo všetkých strám obšiť ako obrus. Do rovných mysiek si dáme disperznú farbu. Ak je hustá, rozriedime ju trochou vody a štetec nám pomôže farbu rozmiešať. Vyberieme si vykrajovátka, ktoré sa nám budú hodiť na zdobenie a začneme. Vždy si vykrajovátko namočíme do farby a celou plochou pritiskneme na látku. Nebojte sa a zapojte do zdobenia aj deti. Dobre sa pri tom zabavíte a oni budú hrdé na váš spoločný výtvor. Možno si pri večeri budú dávať aj väčší pozor, aby obrus nezašpinili. Takto pokračujeme, dokým nemáme ozdobený celý obrus. Ak sme s výzdobou spokojní, formičky umyjeme aj s podložkami a štetcom,aby farba nezachla. Išla by po zaschnutí ťažko dolu. Disperzná farba zaschína veľmi rýchlo, takže náš obrus po dopečiatkovaní bude skoro hotový. Ešte si dávajte pozor. Ak farba pretečie až na podložku, obrus od nej oddelíme ešte pred úplným zaschnutím, aby sa k sebe neprilepili. Pri výbere farby sa nevyhýbajte ani zlatým alebo strieborným trblietavým farbám. Tie po zaschnutí nie sú také výrazné, ale krásne vianočne sa lesknú a ich trblietanie bude nádherné. Týmto istým spôsobom si môžete vyrobiť aj baliace papiere na vaše darčeky . Vyberte si jednofarebný papier a pekne ho opečietkujte. Bude jedinečný a bude tešiť každého obdarovaného. Bude vidieť, že ste si na jeho darčeku dali naozaj záležať. Doplnte ho krásnou stužkou a kúskom vetvičky s ihličím. Bude nielen krásny , ale aj voňavý. Prajem vám krásne, kreatívne, voňavé, ale hlavne Vianoce prežité v zdraví s ľuďmi, ktorých milujete.

Kedy pečiete túto klasiku vy? Počas vianočných sviatkov alebo až na Veľkú noc? Ja ju pečiem pred Vianocmi, lebo počas celého roka mávam slané raňajky, ale počas sviatkov si rada doprajem pravú domácu vianočku s hrozienkami, ktoré boli namočené v rume, natretú maslom alebo opečenú v hriankovači s trochou medu. Aká je tá vaša obľúbená kombinácia? Pokiaľ si nájdete čas, pripravte a upečte si aj vy svoju vlastnú vianočku. Vôňa vianočky je sladká, prenikavá a doma robená vám vydrží aj viac ako týždeň, na rozdiel od tých kupovaných. Samozrejme, ak ju skôr nezjete, tak ako my. POTREBUJEME 500g hladkej celozrnnej špaldovej múky (alebo 2/3 bielej a 1/3 celozrnnej) 75g trstinového cukru 75g (mäkkého) masla 230 ml mlieka 20g kvasníc 10g soli šťavu a kôru z pol Bio citróna 100g hrozienok ( najlepšie Bio) a 2 PL rumu POSTUP Všetky ingrediencie, okrem hrozienok a rumu, vymiesime do hladkého cesta. Kto je zvyknutý urobiť si najprv kvások z mlieka a kvasníc, nech tak kľudne spraví. Ja sa s kváskom nerobím. Je to podľa mňa prežitok z dôb, kedy sa stávalo, že kvasnice už neboli živé. V denšných časoch, kedy v obchodoch dostanete 100% čerstvé kvasnice, tento krok vynechávam. Hladké, kompaktné cesto dáme do väčšej misky vykysnúť. Po 20 minútach cesto stlačíme päsťou a necháme kysnúť daľšiu 1 hodinu až 1 a pol hodiny. Podľa teploty, akú máte doma. Cesto dobre vykysnuté zdvojnásobí svoj objem. Počas tohto času necháme hrozienka namáčať v rume. Vykysnuté cesto zmiesime spolu s hrozienkami, z ktorých zlejeme prebytočný rum. Miesime 10 minút. Teraz prichádza na rad zapletanie vianočky. Pre začiatočníkov to je trocha problém, ale v dnešnej dobe rôznych návodov, videonávodov...určite nájdete také pletenie, ktoré zvládnete. Ja som sa odhodlala na pletenie z 8 kúskov. Cesto som si rozdelila na rovnakých 8 častí. Spodný diel som zaplietla zo 4, na neho som položila pletenec z 3 a úplne na vrch z 2 častí. Najzložitejší je spodný, stredný je klasický ako cop a vrchný najjednoduchší, iba sa 2 šúlce omotajú okolo seba. Pri kladení jednej časti na druhú vždy potierajte bielkom, aby sa vrstvy k sebe prilepili. Na koniec potrieme celú vianočku bielkom, aby nevyschla počas druhého kysnutia. Necháme kysnúť zakrytú 30-50 minút. Závisí od teploty, ktorú máte doma. Pred pečením potrieme celú vianočku žĺtkom a dáme piecť do vyhriatej rúry na 170° na cc 45 minút. Z rúry vychádza nádherná vôňa a vám sa podarila vytiahnuť zlatohnedá kráska? Vtedy viete, že tak ako ja, budete mať počas sviatkov sladučké raňajky. A verte, že keď k vám príde návšteva, určite neodolá vašej krásnej domácej VIANOČKE. Takto voňavo a krásne oslavujeme Vianoce na Slovensku . Prajem Vám krásne sviatky

Aj tento rok budú Vianoce. Čas pred nimi si deti krátia Adventným kalendárom. Získavajú pri tom síce silný návyk na cukor, ale čo by sme pre nich z lásky neurobili. Každý rok v novembri rozmýšľam aj ja, aký Adventný kalendár by som zaobstarala tej mojej ratolesti. Najobľúbenejšie sú u nás ušité papučky, ktoré som mala ešte ja a moja dcérka ich po mne zdedila. Plniť ich plním sama a veľmi ma to baví. Vyberám rôzne chutné drobnosti. Napĺňam ich ovocím, domácimi napečenými dobrotkami a čokoládkami, pralinkami, kinderkom. To je taká naša klasika a je určite chutnejšia ako niektoré hnusné čokoládky obalené v krásnom obale. Ďaľšou možnosťou Adventného kalendára je, že si ho celý napečiete sami. My s dcérkou sme sa rozhodli potešiť jej triedu v škole a vyrobili sme im špeciálny kalendár, celý medovníkový. Perfektne im ozdobil triedu a hneď to tam začalo predvianočne rozvoniavať. Každý spolužiak mal svoj medovník s číslom a menom. Aby sa nehádali. Nejdem rozpisovať celý postup, ten je zrejmý z fotiek - upečiete a ozdobíte medovníčky a snažíte sa ich na niečo elegantne zavesiť. Dúfam, že som vás inšpirovala. Prajem vám, aby ste advent prežili kľude, harmónii a tvorivej atmosfére. Vaša Adelka

Dostalo sa mi tohto veľkého šťastia a mohla som navštíviť nádhernú panenskú krajinu NOVÝ ZÉLAND. Je to asi to najvzdialenejšie miesto, kam sa dá letieť. Nekomfort z letu je ale odmenený nezabudnuteľnými vizuálnymi aj gastronomickými zážitkami, s ktorými sa rada podelím a vy si aj takto môžete vychutnať zážitky z diaľok u seba doma . Táto panenská rozľahlá ostrovná zem, ktorú obmýva Tichý oceán mi priniesla mnoho nových chutí, navštívila som niekoľko miestnych reštaurácií, kaviarní, bufetov aj fastfoodov a snažila som nafotiť, čo išlo, aby som sa o to s Vami mohla podeliť. Prajem príjemný výlet. Novozélandská cukráreň a čokoládovňa PATAGÓNIA Táto miestna Novozélandská cukráreň a čokoládovňa zaujme už hneď pred vchodom. Jej dizajn sa nesie v príjemnej čokoládovo hnedej farbe. Väčšina interiéru je vyrobená z dreva. Pri vchode ucítite božskú vôňu pravej čokolády. Nedá sa nevojsť. Keď vstúpite, privíta vás útulný priestor, vytrínky so samými dobrotami, pralinkami, koláčmi (hlavne čokoládovými) a keďže ich prevádzky sú v turistických lokalitátch, nesmie chýbať kvalitná zmrzlina, ktorej jeden kopček sa rovná našim 5tim kopčekom. Veľká škoda by bola, keby ste sem prišli najedený, nedajbože po obede, neužili by ste si tu. Sem treba prísť na neskoré raňajky alebo vynechať obed a pekne sa tu sčemeriť a objesť týmito fantastickými čokoládovými sladkosťami. Najlepšie je, keď je vás viacej a každý si dá iný koláč, či zmrzlinu a potom necháte taniere kolovať. Takto sa aj mne podarilo ochutnať skoro všetko. Môj favorit ale ostal čokoládový zákusok menom VULCANO- čokoládové cesto, preliate horúcou horkou čokoládou, doplnený vanilkovou zmrzlinou a jahodou. Wafle so zmrzlinou, palacinky so zmrzlinou, mouse torty, milkshejky a to všetko doplnené čerstvým ovocím- to je ponuka v Patagonii.. Bolo to čokoládovo božské, aj teraz sa mi zbiehajú slinky a v nose cítim vôňu čokolády. Ak sa niekedy vyberiete na Nový Zéland, zastavte sa aj v tejto úžasnej čokoládovni a cukrárni PATAGONIA. Ak sa vám článok páčil, zdielajte ho. Ďakujem, Adelkas Kitchen.

Už samotná návšteva Nového Zélandu je jedna veľká prechádzka botanickou záhradou. Ale nedalo nám nevybrať sa aj do mestskej botanickej záhrady Dunedin Botanic Garden - do najstaršej botanickej záhrady na Novom Zélande. Táto nádherná botanická záhrada bola vytvorená pred viac ako 150 rokmi prvými prisťahovalcami (kolonizátormi) , ktorí sa sem doplavili hlavne z Anglicka. Má rozlohu 30,4 hektárov a nachádza sa tu viac ako 6800 druhov rastlín a stromov. Je rozdelená do viacerých častí Pôvodná kolekcia rastlín Alpský dom Arboretum Kolekcia kamélií Záhrada ticha Svetová kolekcia Zimná záhrada (sklenník) Kvetinové záhony- Mediteránska časť Rododendróny Skalničky Ružová záhrada Vodné rastliny (jazierka a život v nich) V časti Pôvodná "natívna" kolekcia rastlín nájdete pôvodné a ohrozené rastliny Nového Zélandu, ktoré sa tu vyvíjali a rásti po stáročia samostatne na uzavretom ostrove, vzdialeného stovky kilomentrov od iných civilizácií. Aj vďaka tomu väčšinu pôvodných rastlín nenájdete nikde inde na svete, iba na Novom Zélande. K nim patrí napríklad praveké papradie - papraď strieborná , ktoré ako mladé vyzerá podobne ako to naše, ale časom dokáže vyrásť do monumentálnych rozmerov. Často sa dá vidieť ako dospelá rastlina, ktorá skôr pripomýna palmu ako papradie. Pre Novozélanďanou je táto rastlina štátnym znakom a minulý rok sa skoro dostala aj na vlajku Nového Zélandu. Potom tu nájdete nádherné a obrovské stromy, ktoré sa vďaka prímorskému prostrediu museli zoceliť a byť dosť pevné a silné, aby sa tu udržali a prežili. Na fotkách to nie je moc dobre vidieť, ale väčšina stromov na Novom Zélande vo voľnej prírode je 2x až 3x väčšia v merítku ako ich poznáme zo strednej Európy. Sú ošľahané vetrom a slaným vzduchom, asi ako celý Nový Zéland. Nádherná prechádzka pre mňa bola prechádzka cez pôvodný les a cez arborétum. Krásne voňal, stromy sa ťahali k nebesiam a boli plné energie. Vidieť tu môžete napríklad široké spektrum ihličnatých druhov pestovaných spolu s rôznymi druhmi drevín. Pinus, Abies, Picea a Cupressus sú niektoré z ihličnanov a opadavé Acer a stále zelený Eucalyptus. Z lesa sme sa postune presúvali ďalej popri voliérach s papagájmi. Po zhovorčivých papagájoch sme sa vynorili pri čarovnej ceste, ktorá bola vytvorená z trávnatého koberca, ktorý lemovali kríky rôznych druhov rododendrónov. Moja teta, žijúca na Novom Zélande, sa po ňom chodí pravideľne prechádzť v čase kvitnutia rododendrónov. My sme to šťastie nemali, lebo sme tam boli v čase, keď už akurát dokvitli, ale pre mňa to bol aj tak nádherný zážitok. Tráva na chodníku bola ako z rozprávky. Museli sme sa vyzuť a prejsť si ju na boso, pre dokonalý zážitok. Na konci tejto zelenej prechádzky na nás čakala časť Mediteránska záhrada , kde nás ovanula známa vôňa Chorvátska. Levandula, šalvia a plno iných rastlín, ktorých meno nepoznám, ale vône boli tak známe. Pocit, že som v Chorvátsku, umocnil aj pohľad na okolitý oceán. Je to najmladšia časť botanickej záhrady. Vznikla okolo roku 1948. Po vonkajšej prechádzke sme vošli do nádhernej Zimnej záhrady- sklenníku . Tu sme našli exotické rastliny od výmyslu sveta. Nádherne kvitli, popýnali sa okolo nás a ich vôňa nás dostala. Nachádzali sa tu aj rôzne druhy kaktusov, ktoré pripomýnali niekedy aj neslušné "veci". To už nám trocha vyhladlo. A keďže vstup do botanickej záhrady bol zdarma, išli sme svoje vreckové minúť do centrálneho "bufetu". Volal sa "Croque-O-Dile Cafe" a bola to skôr reštaurácia s kaviarňou, veľmi "family friendly". Nechýbal tu detský kútik, ale viac menej sa deti mohli hrať a prechádzať všade, dokonca aj za pultom, kde vydávali samé dobroty. Atmosféra bola rodinná, všetci sa usmievali, jedlá boli čerstvé, aj bezlepkové alebo bez laktózy. Samozrejme ste tu dostali aj teplú polievku, rôzne obložené domáce pečivá, kiše...a pri tom priestory neboli veľké, ale aj napriek tomu sme si pohodlne sadli a cez polkruhové presklenie sme sa mohli kochať pohľadom von na zeleň. Márne sme hľadali puch prepáleného oleja a spálených hranoliek, či dvojdňový hot-dog, zato radosť a pocit prírody nám spríjemňovali stále poletujúce vrabčeky, dnu a von, ktoré si radi pochutnali na chlebových zvyškoch na zemi. Nikto ich nevyháňal, deti sa z nich veľmi tešili a napriek tomu tam bolo čisto a útulne. Po zahnaní nášho hladu, sme mohli ísť bez výčitiek nakŕmiť miestne kačice, ktoré bývali v miestnych jazierkach. Krmivo pre ne sme dostali pri bufete zadarmo (mohli sme dobrovoľne prispieť do kasičky) koľko sme chceli. Bolo tam prichystané pre vodné vtáky, namiesto stále prikazujúcich tabuliek "NEKŔMTE VTÁKY". Deti sa naučili, čím môžu a čím nemôžu takéto vtáky kŕmiť a každý to dodržoval. Nikoho by nenapadlo potajomky nosiť rožok z domu, aby vaše dieťa videlo vtáky pri kŕmení a užilo si tú radosť. Kačka na fotke je pôvodný druh kačice novozélandskej. Má trocha iné sfarbenie ako tie naše a je väčšia. Po tejto zastávke nám prišlo ľúto, že už sme peši prešli celú botanickú záhradu a mali by sme ísť preč, tak sme ešte využili malý elektromobil s vodičom, ktorý nám za naozaj minimálny poplatok urobil okružnú polhodinovú jazdu. Bol to starší pán pôvodom Angličan (jeho pradedko s prababkou sa presťahovali na Nový Zéland). Nielen že bol veľmi priateľský, zvedavý čo sa deje v Európe, ale spravil nám aj nádherný výklad o pôvodných rastlinách Nového Zélandu, aj keď to nemal v popise práce. Po autoexkurzii sme ešte išli pozrieť ružové záhony. Angličania, ktorí sem začali prichádzať zhruba pred 150 rokmi, nevedeli bez ruží žiť. Preto sa tu nachádzalo viac ako 150 rôznych druhov ruží z celého sveta s nádhernými názvami, hlavne ženských mien. Našla som tam meno svoje aj mojej dcéry. A to už sa pomaly končil deň a bolo na čase ísť domov. Vôbec sa mi nechcelo. Keby ma tak neboleli nohy, určite by sme tam ostali ešte chvíľku a posedeli si na trávniku pod stromami, kde sa začali zbierať mladí ľudia a rodinky, posedávali, hrali sa alebo si urobili piknik v tráve. Kliknite na obrázok a pozrite si celý FotoAlbum "Botanická záhrada na Novom Zélande v meste Dunedin" alebo fotky nájdete v kategórii FOTO ALBUMY. Som rada že som vás mohla aspoň takto virtuálne preniesť tisícky kilometrov ďaleko a počas zimných dní vám priniesť trocha tepla. Ak sa vám článok páčil, zdielajte ho, ďakujem. Adelkas Kitchen

Dlho som premyšľala, čím by som potešila svojich svadobných hostí. Malý darček poteší každého. Dlho som hľadala na internete a v obchodoch, keď mi došlo, že najlepší darček je ten, vlastnoručne vyrobený. Mydlo som ešte nevyrábala. Bola to pre mňa výzva. Ako prvé som skúsila nájsť nejaký postup. Potom predajňu, v ktorej by som dostala všetko na výrobu takýchto mydiel. Bola som prekvapená, že v dnešnej dobe to vôbec nie je zložité. Našla som hneď niekoľko predajní na nete. Sortiment v nich bol skoro identický. Môžete sa rozhodnúť pre mydlovú hmotu priesvitnú alebo bielu krémovú. Dokonca sú už aj veľmi kvalitné mydlové zmesy s prímesou bambuckého masla alebo kozieho mlieka. Ja som si vybrala tú s kozím mliekom. Viem, že takéto mydlo nebude vysušovať pokožku a bude nádherne hladké a lesklé. Urobila som krok správnym smerom. S výberom som bola nadmieru spokojná. Ako druhé na rad prišlo rozhodovanie o farbe a vôni, ako bude mydlo vyzerať vo finále. Keďže naša svadba bude vo farbe levandule, vybrala som farbu na mydlo fialovú a silicu vône levandule. Keď som mala všetko doma po kope, výroba mohla začať. NA 25 levandulových MYDIELOK BUDETE POTREBOVAŤ 25 malých formičiek v tvare košíčkov (alebo iné kovové formičky podľa vášho vkusu) 1Kg mydlovej hmoty pár kvapiek fialovej farby na mydlo 7 kvapiek levanduľovej silice (Môžete pridať aj peeling. Ja som pridala peelingové zrniečka z mletých mandľových škrupín. Na obrázku je ich vidieť na povrchu.) Väčší hrniec 2 sedemdecové zaváracie poháre vodu malú naberačku POSTUP Najprv si nakrájame mydlovú hmotu na menšie kocky. Lepšie sa nám potom zmestí do pohárov. Vložíme ich postupne do pohárov. Mne sa tam nezmestili všetky na raz, ale postupne, ako sa hmota roztápala a klesala, pridávala som ich ďalej. Poháre vložíme do hrnca, do ktorého nalejeme vodu asi do 2 tretín výšky pohárov. Zapneme šporák a necháme hmotu roztápať. Počas roztápania ju nemusíme moc miešať, nech nevytvoríme bublinky. Keď sa začne hmota rozpúšťať, pridáme pár kvapiek farbiva. Chvíľku mu trvá, kým sa rozpustí, preto ho pridávajte postupne. Ak chcete tmavší odtieň, pridajte viac. Rozpúšťanie trvá aj takých 20-30 minút. Hmota ale musí byť pred nalievaním do foriem poriadne roztopená. Nesmie mať v sebe hrudky. Po úplnom rozpustení pridáme éterický olej, čiže silicu. Vôňu si vyberajte podľa seba. Možností je naozaj veľa. Vmiešame ju do rozpustenej hmoty. Teraz je mydlová hmota pripravená na nalievanie do formičiek. Najlepšie vám to pôjde pomocou malej žufanky. Rovnomerne nalejte hmotu do každej formičky a po vychladnutí a vyklopení máte hotové svoje vlastnoručne vyrobené mydielka. Ja som skúšala vyrobiť dvojfarebné mydielko. Nie je to zložité. Najprv nalejete do polky formy napríklad, ako v mojom prípade, fialovú a za pár minút na ňu nalejete hmotu bielu. Ak chcete do vašich mydielok pridať aj sušené kvety, dávajte ich hneď ako nalejete hmotu do formy. Mydlo má tendenciu začať hneď chladnúť a tuhnúť, vtedy by sa vám sušené kvety na mydlo už neprichytili. Na mydlo môžete použiť aj iné formy. Sú dostať aj profesionálne mydlové formy, ale môžete napríklad použiť aj formu na ľad. Mne sa takto podarili vytvoriť malé rybky, ktoré dostanú naši malí svadobný hostia a budú sa s nimi môcť hrať. Prajem pekné tvorenie pri výrobe vašich vlastných mydielok. Je to veľká zábava. Ak sa vám návod na domáce svadobné mydielko páčil, zdielajte ho. Ďakujem. Adelkas Kitchen

Čo sú jedlé kamienky? Sú to zábavné cukríky, ktoré vyzerajú ako kamienky, ale ich čaro sa ukrýva v ich vnútre. Kedysi dávno som ich jedla v zahraničí a rozhodla som sa ich zohnať aj u nás. Keďže sa tento rok pripravujem na svoju svadbu, hľadala som rôzne malé prekvapenia pre našich hostí. Jedným z nich sa stanú aj tieto jedlé kamienky. Bola som rada, že som ich našla v jednom obchode skoro pri mne, takže som si ich nemusela pracne zháňať v zahraničí. Prišli k nám totiž až z Talianska a teraz ich dostanete už aj u nás na Slovensku v obchode menom Tiffany . Porozsýpané po svadobnom stole určite nejedného hosťa pomýlia, že sú to naozaj malé kamienky. O to väčšie bude prekvapenie, keď ich ochutnajú. V každom z nich sa totiž skrýva malé tajomstvo- zmes čokolády, orieškov alebo krémov rôznych príchutí. Mne najviac chutili kamienky-cukríky, ktoré majú v sebe ovocné želé. Boli šťavnaté a tak dobré. Prekvapením bol pre mňa cukrík s horkou čokoládou a chilli. Bol extra pikantný. Ešte dlhý čas po dojedení som mala v ústach príjemne štiplavo. Príchuti je však omnoho viac. Na jeden krát sa nedajú ani všetky ochutnať. Napríklad jogurtové, citrónové, malinové...v obchode si ich môžete poochutnávať a až potom si vyberiete tie, ktoré vám učarujú najviac. Ja som si vybrala klasické čokoládové, s mandľami, cereálne, malinové a kokosové. Nech si ľudia majú z čoho vybrať. Milá pani majiteľka vám ochotne poradí pri výbere. Kamienkové cukríky najviac pripomínajú kamienok v bielej farbe, ale keďže máme radi aj iné farby, cukríky sa vyrábajú vo veselých aj elegantných farbách. Naša téma svadby bude "LEVANDUĽOVÁ", tak na našom stole pristanú aj kamienky fialové a ružové. Najväčším prekvapením pre mňa bolo, že sa na tieto malé kamienky dá aj písať. Samozrejme nepíšete si na ne sami. V obchode vám na ne radi natlačia v špeciálnom prístroji nápis aký len chcete. Mená, dátumy, rôzne priania alebo aj logo či adresu vašej firmy. Keď som videla popísané cukríky, hneď ma napadlo, že by boli úžasné ako malá pozornosť ku kávičke v nejakej kaviarni napríklad s jej logom alebo názvom kaviarne. Cukríky samozrejme nie sú určené len na svadby, aj keď na sviatočnom stole krásne vyniknú a ozdobia ho. Ale napríklad aj pri rôznych oslavách môžu byť veľmi zábavné. Vystreliť si z kamarátov (z malých aj veľkých), že vy viete zjesť aj kameň, môže byť super. Stante sa fanúšikom kamienkových cukríkov na facebooku TiffanyCandies. V septembri 2017, (po našej svadbe) vám poviem ako sa tieto kamienky páčili našim hosťom v článku "12 mesiacov do svadby". Mne sa páčia veľmi. Podeľte sa o článok s ostatnými Adelkas Kitchen

V čase, keď som už tušila, že počas mojej svadby bude teplo, rozhodla som sa pre hostí pripraviť "programový vejár" alebo program na vejáry. Za prvé to nie je vôbec zložitá vec, za druhé vyzerá velmi originálne, poslúži na ovievanie a za štvrté vaši hostia budú vedieť, čo sa bude kedy diať. Na výrobu potrebujete zopár pomôcok, trocha kreativity a program v počítači na písanie textu s rôznymi fontami. Ak sa rozhodnete aj vy vyrobiť si takúto peknú spomienku a pomôcku pre hostí, určite vás poteší, že to ani nie je veľmi finančne náročné. Mňa stálo zhruba 35 kusov 15,- euro a asi dve hodinky času. Tieto vejáre nemusíte nutne vyrábať iba na svadbu, ale napríklad na narodeniny alebo rôzne oslavy. Môžete tam napísať krátke poďakovanie, či iné informácie pre ľudí - básničku, vtip... BUDETE POTREBOVAŤ lepiacu pištol lepidlo na papier drevené paličky (dostanete v zdravotníckych potrebách. 100 kusov cca 2,-eurá) akrilovú farbu podľa vlastného výberu napísaný text na A4 POSTUP Začnite s textom, ktorý by mal váš vejár obsahovať. Berte ohľad na to, že A4 budete skladať na polku. Text píšte na dĺžku na jednu aj druhú polku. Keď papier zložíte, vznikne vám obojstranný popísaný papier. Pri písaní budte kreatívny. V denšnej dobe rôznych foriem a tvarov písma sa naozaj môžete vyhrať. Vkladajte rôzne vzory alebo obrázky. Drahšia verzia môže obsahovať aj vaše fotky. Vtedy použijete farebnú tlač. Doporučovala by som vám vytlačiť text na kvalitnajší papier. V každej kopírovacej službe vám ponúknu papier na výber- od matných, so štruktúrou, lesklých...majú vyššiu gramáž ako klasické papiere. Samozrejme majú aj rôzne farby. Ja som vybrala matný papier s jemnou štruktúrou krémovej farby. Pomôžu vám aj s preložením papieru na polku. Ja som to zvládla doma sama, ale vy môžete túto službu využiť. Ako ďalšie si pripravíme paličky. Keď máme vybratú akrylovú farbu, na podložke najprv natrieme jednu stranu a po zaschnutí natrieme druhú stranu. Po vyschnutí sú pripravené. Zapnite si lepiacu pištol, pripravte lepidlo na papier, vytlačené A4 a paličky. Môžeme začať. Z rubovej strany papieru dáme lepidlo na papier. Na jednu tretinu paličky z oboch strán dáme lepidlo z pištole. Hneď zlepujeme. Snažíme sa, aby sme dali paličku do stredu. Poriadne pritlačíme, aby sa zlepili všeky rohy aj palička. Vejáre sú hotové asi za 10 minút, keď lepidlá zaschnú. Nech máte takú peknú svadbu ako ja :-) a veľa spokojných svadobných hostí, ktorých očaríte aj vďaka "programovému vejáru" a svojou kreativitou a handmade zručnosťou. Inšpirovala som vás? Zdielajte návod na SVADOBNÉ VEJÁRE a POZRITE SI AJ ĎALŠIE MOJE ČLÁNKY. Adelkas Kitchen

Aj Vám niekdy ostane nedojedené pečené mäso z nedeľného obeda? Nemusí byť zrovna jahňacie. Môžete použit kuracie alebo bravčové. Urobte si z neho skvelý obed, ktorý si ľahko zbalíte napríklad do roboty. Budeme POTREBOVAŤ - Pitta chlieb (najlepši je doma upečený, ale vystačíte si aj s tým z obchodu) 6 kúskov Smotanový jogurt 200g Avokádo 1 kus Cibuľu 1 kus Klíčky podľa chuti, ja milujem alfa-alfa, sú malinké, šťavnaté a mierne pikantné Zvyšky pečeného mäsa 300g Pitta chlieb si opečieme alebo ogrilujeme,. Rozkrojíme si ho a natrieme jogurtom. Jogurt môžete nechať nedochutený alebo si ho mierne dosolte a dokorente čiernym korením, môžete pridať aj kajanské korenie. Na rozrezaný pitta chlieb postupne ukladáme na seba mäso, natrhané na menšie kúsky, cibuľu, nakrájanú na kolieska, nakrájané zrelé avokádo a zavŕšime to poriadnou hrsťou klíčkov. Pokvapkáme citrónovou šťavou. Pittu zavrieme a tešíme sa keď ju v robote zjeme a nikomu nedáme 😜.