Výsledky vyhľadávania

Nadýchané kysnuté cesto potreté cesnakom. Mňam. Retro klasika z bufetov, ktorú stále viac obľubujeme pripravovať doma. Langoš je proste jednička. Klasika, ktorá prežila generácie. Cesnakový je favorit. Ale proti gustu žiaden dišputát - kľudne si naň pridajte, po čom vám srdce piští-smotanu, kečup, syr...fantázii sa medze nekladú. Ale najpodstatnejšie na langoši je základ. Dobrý recept na nadýchané vláčne cesto. LANGOŠ S CESNAKOM Viete niečo o histórii langoša? Je to naše slovenské jedlo alebo k nám prišiel a udomácnil sa tu? HISTÓRIA LANGOŠA Vedeli ste, že langoš sa k nám dostal z Maďarska? Slovo langoš pochádza z maďarského výrazu láng, slovensky plameň, podľa pôvodného spôsobu prípravy, ktorým bolo opekanie placiek v blízkosti plameňov. Hlavnou surovinou na prípravu langošov bolo chlebové cesto. Langoš bol podávaný na raňajky počas dní, keď sa na gazdovstvách piekol chlieb. V súčasnosti sa langoš vyrába pražením na oleji. Takže aj keď nám pripadá, že je náš, je to prisťahovalec, ktorý nám zachutil a našiel si pevné miesto v našom jedálničku. NADÝCHANÉ LANGOŠE S DOMÁCIM CESNAKOM RECEPT Langoše robievam doma často a rada. Mám na to hneď niekoľko dôvodov. Prvým z nich je samozrejme zloženie. Milujem špaldovú múku. Ale vy môžete požiť klasickú pšeničnú. Po druhé- smaženie langoša vonku je pre náš žalúdok poriadna záťaž. Hlavne, keď sa na tom istom oleji smaží už asi stý langoš. A do tretice- môžem si ich urobiť, kedy sa mi zachce a nečakať na ne v dlhom rade na trhu. Ak ste aj vy dostali chuť na langoš, poďme si ho spolu urobiť. INGREDIENCIE NA 12 LANGOŠOV 500g špaldovej múky bielej hladkej 350-400ml acidofilného mlieka (jogurtové mlieko) 15g čerstvých kvasníc 2ČL sódy bicarbóny , môžete vynechať 1ČL soli 1ČL trstinového cukru NA VYPRÁŽENIE 0,5L kvalitného slnečnicového oleja na vyprážanie hlbšiu panvicu NA POTIERANIE jedna celá hlavička cesnaku 2dcl vody 1PL soli POSTUP Ak máte vo zvyku robiť si najprv kvások a potom ho pridať k múke, urobte tak. Ale v dnešnej dobe moderných kvasníc je pomerne malá šanca, že vám nevykysnú. Ja zvyknem iba rozpustiť kvasnice v tekutých surovinách s cukrom a potom hneď pridávam ostatné ingrediencie. Zmiešjte kvasnice, cukor a acidko dokým sa kvasnice nerozpustia. Acidofilného mlieka pridajte najprv 350ml a keď sa vám bude zdať cesto moc hutné pridávajte postupne ďalšie. Pridáme múku, soľ a sódu. Vypracujeme hladké cesto. Takéto cesto je vláčne a jemnejšie, na rozdiel od chlebového cesta, ktoré býva hutnejšie. Cesto miesime aspoň 10 minút, nech je pekne nadýchané. Potom necháme cesto vykysnúť ako všetky kysnuté cestá. Spolu 1 a pol hodiny zakryté na teplom mieste. V 20tej minúte cesto zrazíme (buchneme do neho raz päsťou) a zase necháme prikryté v pokoji kysnúť ďalej. Po hodine a pol cesto zdvojnásobilo svoj objem. Vyberieme ho na pracovnú dosku a zase premiesime. Cesto máme pripravené na tvarovanie langošov. Najprv si urobíme rovnaké guličky veľkosti dlane. Keďže je cesto jemne lepivé, používame trocha múky pri jeho spracovaní. Langoše sú najlepšie, keď ich tvarujeme v rukách, ale keď vám to nepôjde, použite valček a pomocou neho vyválajte pekné krúžky. Nemusia byť rovnomerné a ani ich hrúbka nemusí byť rovnaká. Tam, kde sú hrubšie , budú nadýchané a tam kde sú tenké, budú úžasne chrumkavé. Základom pre dobré langoše je hrubší okraj a tenší stred, ktorý pri pečení vytvára malé aj väčšie bubliny. VYTVAROVANIE POMOCOU VALČEKA POSTUP TVAROVANIA Langošové placky robte postupne. Urobte si vždy 2 a ako budete vyprážať, postupne ich budete dorábať. Rozohrejete si olej v hlbšej panvici. Až po dobrom rozohriati, môžeme začať vyprážať. Každý langoš musí po vytvarovaní ešte chvíľu odstáť a torcha podkysnúť. Zhruba 10 mniút. Takto pripravené langoše opatrne po jednom vyprážame. Kladieme langoše do horúceho oleja a pečieme z každej strany do zlatava. Trvá to naozaj krátko, najviac 2-3 minútky. Takto vieme spraviť všetky langoše. JE ÚŽASNÉ SLEDOVAŤ TIE NADÝCHANÉ BUBLINY, KTORÉ NA NA LANGOŠI TVORIA PO DOPEČENÍ Ak nechcete jesť zbytočne veľa oleja, upečené langoše klaďte na kuchynské servítky. Prebytočný olej sa vpije do nich a nie do langoša. Každý langoš potrieme cesnakovým nálevom. Ten si pripravíme tak, že si pretlačíme alebo nožíkom rozotrieme cesnak, zalejeme ho vodou a pridáme soľ. Necháme odstáľ 30 minút, aby sa intenzívna chuť cesnaku spojila s vodou a urobil sa nám cesnakový nálev. Potierajte podľa chuti. My si ich potierame poriadne, lebo cesnak nám chutí a je fakt zdravý. Langoš by bez neho nebol langošom. LANGOŠ S CESNAKOM RADA NA ZÁVER Cesto pripravené na langoše nemusíte použiť celé hneď. Kľudne si ho dajte do väčšej zatváracej nádoby, vložte do chladničky a použite neskôr. Najlepšie langoše sú čerstvo upečené a teplé. Cesto vám v chladničke vydrží 2 dni (na druhý deň je dokonca ešte lepšie). PRE VIAC ZAUJÍMAVÉHO OBSAHU: FACEBOOK , INSTAGRAM , TIK-TOK , YOUTUBE .

Poďte so mnou do ulíc starej Bratislavy, počas dní socializmu a pripomeňte si so mnou ako a kde sme sa vtedy stravovali. Možno vám pripomeniem dávno stratenú spomienku. Alebo naopak, nebudete so mnou súhlasiť, lebo vaša skúsenosť bola iná. Presne tak fungujú spomienky. Sú autentické a osobné. Nezameniteľné a tak to má byť. Toto sú tie moje. Určite sa aj vám stáva, že sa zasnívate v spomienke z detstva a vyčarí sa vám úsmev na tvári, keď vám nejaká chuť, vôňa alebo jedlo pripomenie tie čarovné detské časy. Ktoré jedlá vo vás evokujú tento pocit? U mňa je to ryža s kuraťom zo školskej jedálne. Perkelt , ktorý varievala moja stará mama. Aj pravý maďarský uherák, na ktorý sme chodili do maďarska. A aj taký rožok či maková lupačka , ktorú sme jedávali na desiatu s miláčikom, ktorý mával konzistenciu podľa počasia. Volala som to kinderko socializmu. Nikdy si nevedel, aký bude, kým si ho neotvoril. Buď býval vodový alebo hrčkavý, ale raz za čas bol presne taký, aký mal byť a stál za to. Niekedy príde tá nostalgická chvíľa a vráti ma do čias minulých. Husákove deti vedia. Vráťte sa spolu so mnou do detských čias, času socializmu a primomeňte si, čo sa vtedy jedlo. Moje spomienky sú spojené s Bratislavou a prešporskou kuchyňou mojej starej mamy. TAKTO VYZERALI "MODERNÉ" SOCIALISTICKÉ KUCHÁRKY PLNÉ RECEPTOV. ROK 1965. PERKELT PREŽIL DEKÁDY, AJ SOCIALIZMUS. RECEPT NA PRAVÝ PREŠPORSKÝ PERKELT TRH MILETIČKA Ako deťom nám doma varili jedlá mamy alebo staré mamy. Ja z detských čias nezabudnem na chlieb z maslom a čerstvými paradajkami z Miletičky . Na toto jedlo som sa tešila celú zimu. Čerstvý chlieb, paradajky, chuť domáceho masla. Neviem, aj vám sa zdá, že to vtedy chutilo o trocha lepšie alebo mám len spomienkový optimizmus?   Prechádzkou na trh rozvoniaval pripravovaný obed z každého okna, v každom vchode sa miesili vône. V sobotu sa chodilo peši po potraviny na trh. Nikde ste v tom čase lepšie nenakúpili. Košík do ruky a išlo sa. Napríklad už len taký   nedeľný vývar s krupicovými knedličkami . Viete, čo to dalo roboty zohnať všetko potrebné? Čerstvá sliepka alebo kura od maďarských tetiek. Koreňová zelenina, ktorú sme ako deti chrúmali, práve očistenú a nakrájanú, sediac na kuchynskej linke hrozne hladné, ešte pred tým, ako sa hodila do hrnca s polievkou. Zelenina z trhu bývala vždy celá od čiernej hliny. Stará mama sa vždy rozčuľovala, koľko hliny je na nej, keď ju šúpala na starom novinovom papieri. Hovorila, že priniesla domov 10kg zeleniny a z toho bolo 5kg hliny. Vtedy sa zelenina ešte "neprala". Tak ako ju vytiahli zo zeme, tak ju predávali. Ovocie bývalo iba sezónne. Najviac sme sa tešili na prvé jahody, hrášok a čerešne. Slnko svietilo a po zime rozradostňovalo všetkých návštevníkov lokálnych trhov. Trhovníkov aj malé tetušky, veľakrát v kroji, ktoré aj napriek zákazom a nariadeniam prišli na trh so svojimi prebytkami zo záhrad a rozložili sa všade, kde sa dalo. Stačil im malý obrus a kúsok miesta na zemi. Predávali sa kvety, zelenina, bahniatka, koláče, pagáče, syry. Aj mladé živé kuriatka a kačky, ktoré sme si mohli pochytať /občas/, keď sa nepozerali. Niekedy prišli aj cigáni s malými šteniatkami, ktoré sa snažili predať. Pri nich nás rodičia kľudne nechali pozerať sa a išli nakúpiť, čo bolo treba. Už ako dieťa som rozmýšľala, čo sa stane s tými, ktoré nepredajú. Mama mi nedávala v tomto smere ružové okuliare. Tak, ak sme na trhu ostávali dlhšie, vždy som kontrolovala, či sa všetky šteniatka predajú. Potešenie nastalo, keď pán odchádzal spokojný, odľahčený od všetkých šteniatok. Bolo tam rušno, živo, zjednávali sa ceny, ochutnávalo, pilo víno a stretávalo so susedmi a kamarátmi. Najlepšie bolo dať si langoš , aby ste nenakupovali hladní. Je super, že trh Miletička si zachoval svoju tvár až do dnešných dní a toto charakteristické trhové miesto nepodľahlo tlaku developerov. Keď budete mať cestu okolo a pôjdete navštíviť Bratislavu ako turista alebo ste tam už dlho neboli, choďte sa určite na tento trh pozrieť . Objavíte svet vo svete. TRH NA MILETIČOVEJ ULICI V BRATISLAVE- VTEDY TRH NA MILETIČOVEJ ULICI V BRATISLAVE - VTEDY TRH NA MILETIČKE - DNES Bufety ste mohli nájsť v nemocniciach, podnikoch alebo vo fabrikách. V centre Bratislavy ste sa však mohli sa najesť sofistikovanejšie. Pamätáte si na Mliečne bary, hovorovo "mliečaky"? Nebolo ich tak veľa. Nachádzali sa hlavne v centrálnejších častiach mesta. V bufetoch ste si mohli dať napríklad tresku s rožkom alebo vysmážané rybie filé a chlebíčky, v mliečaku zas e vtáčie mlieko  a perkelt  s ňokmi . MLIEČAKY V mliečakoch  (ako sa ľudovo nazývali mliečne bary) sa varilo pre širokú verejnosť. Každý deň množstvo čerstvých klasických jedál za veľmi lacné ceny. Počas obedov to tam praskalo vo švíkoch. Ja som si dávala halušky , vepřo-knedlo-zelo  alebo čo ostalo. Všetko bývalo veľmi chutné, navarené výbornými kuchárkami. Ako dezert som si rada dopriala vtáčie mlieko ,  ktoré sa doma nerobievalo. Dnes vtáčie mlieko vymizlo. Asi kôli množiacim sa intoleranciám alebo proste tento recept pre nás stratil cveng a čaro. Najčastejšie som chodila do mliečaku dole na námestí SNP a pri SND pri Hviezdoslavovom námestí na rohu. Dnes tam nájdete Mc'donald. MLIEČAKY PONÚKALI NIELEN MLIEČNE VÝROBKY, ALE AJ KOPEC HLAVNÝCH JEDÁL A CUKRÁRENSKÝCH VÝROBKOV. Mliečne bary boli naozaj super a v dnešnej dobe by boli aj veľmi trendy . Našlo sa tam pár miest na sedenie, ale väčšinou sa jedlo na stojáka s výhľadom do ulice. Pulty na jedenie boli vyvýšené, takže ako dieťa som ledva dočiahla. Boli orientované smerom do výkladu. Ľudia vo vnútri mohli pozorovať ruch, ktorý bol vonku a sledovať hladných ľudí, ktorí si zase obzerali taniere šťastných ľudí, ktorí už svoj obed dostali. Pre sledovateľov vonku to bolo veľmi lákavé, lebo videli na tanieroch stravníkov, aká bola v ten deň ponuka. Ak ste uvideli to, na čo ste mali chuť, prišli ste dnu a najedli ste sa. Otázne bolon, či vaše menu mali, kým ste prišli na rad. V mliečakoch to totiž cez obed žilo. PIPI GRIL Ako staršia som v Bratislave chodila do Pipi-grilu  na ulici 25.februára, dnešnej Ventúrskej ulici. Strašná škoda, že tento podnik neprežil. Ich kuracie jedlá boli fenomenálne. Ako názov napovedá, varili a grilovali sa tam jedlá z kuracieho mäsa. Mohli ste si dať polku grilovaného šťavnatého , tak akurát nasoleného kuraťa  alebo kurací perkelt  a iné kuracie ponuky toho dňa. Mňam. Bola som veľmi smutná, keď ho po prevrate zavreli. Už nikdy alebo skoro nikdy som nejedla také dobré grilované kura. Neviem, či to bolo kvalitou kureniec alebo skôr tým, že kuchárky, ktoré tam robili celý život, to mali proste zmáknuté. TOTO NIE JE PIPI GRIL, ALE MOHOL BY BYŤ, VYZERAL PODOBNE. Každý, kto chodil na základnú školu, sa stretol so školskou vývarovňou - čiže  školskou jedálňou . Šťastnejší z nás narazili na žienky-kuchárky, ktoré svoju prácu mali radi. Ale to bola skôr výnimka. Ale aj napriek tomu sa oplatí zaspomínať si na tie jedlá. ŠKOLSKÉ JEDÁLNE Väčšina detí sa tešila na sladké jedlá- žemľovka, dukátové buchtičky ... ja nie. Ja som milovala mäso . Ale asi všetci sme milovali deň, keď bolo kura s ryžou a uhorkovým šalátom . Pre mňa boli naj tarhoňa , franczúske zemiaky, prívarky s mäsom a chlebom, alebo taká zemiaková kaša s kuracím stehnom. Vždy v rade sme si vyrátavali, či to stehno dostaneme alebo na nás vyjde kus s prsiami. Je pravda, že v školskej jedálni sa v tých časoch varilo obstojne. Ale aj im sa niekedy stalo, že nestíhali a dostali ste nedovarenú ryžu alebo zemiaky. Ale horšie bolo dostať vyschnutý žuvačkový kus vareného hovädzieho. I keď to nebolo nič oproti piatkovej sekanej  či fašírke . Vtedy sme sa neskrývane zabávali a hľadali kus pomletého mäsa, ktorý sme počas toho týždňa nedojedli. Proste piatky sa niesli v dobrej nálade- dojedzme, čo sme počas týždňa nepojedli a bolo to pekne zamaskované v mletom niečom. Napriek tomu ja osobne mám na školskú jedáleň len tie najlepšie spomienky. Mali sme jedáleň na Klobučníckej vtedajšej Nedbalovej ulici. Ako ste na tom vy? Aké spomienky prenasledujú vás? V dobrom, či v zlom? Na aké jedlo si spomínate najviac? ŠKOLSKÉ JEDÁLNE. NIEKTORÉ TAKTO VYZERAJÚ DO DNES. Školské jedálne boli taký kolotoč tlačenice, hladu, potešenia či sklamania z jedla , ktoré bolo aktuálne na menu dňa. Ocvaknutý lístok z predchádzajúceho dňa a radosť alebo sklamanie, či ste si vybrali dobre z ponuky z dvoch jedál. Jedlo-nejedlo. aspoň sme sa pri stole mohli konečne so spolužiakmi trocha porozprávať, aj napriek okrikujúcemu učiteľskému dozoru. Poďte si zaspomínať na tie svoje naj jedlá zo školskej jedálne- najlepšie alebo najhoršie, to nie je podstatné. Tieto jedlá v nás proste stále rezonujú. U niektorích z nás sa ten pocit preniesol až do dospelosti a averzia voči nejakému jedlu pretrváva do dnes. Paradajková polievka s cestovinou, kôprová omáčka s hovädzím, či tekvicový prívarok s fašírkou??? Napíšte mi, som veľmi zvedavá na váš pohľad a zážitky. Kedy ste sa v školskej jedálni najedli najlepšie? Ak sa bavíme o jedlách z nášho detstva v Bratislave, musím spomenúť jednu pre mňa super "reštauráciu" na Laurinskej ulici, vtedajšej Nálepkovej. DIÉTKA Volala sa Diétka . Aspoň myslím, lebo nikto ju inak nenazval. V Diétke sa varili jedlá pre ľudí s rôznymi diétnymi obmedzenia. Mali tam ponuku pre  žlčnikárov, diétne jedlá  alebo jedlá na iné ochorenia tráviaceho traktu . Radi sme tam chodili, pretože všetky jedlá boli o triedu vyššie ako v mliečakoch a jedálňach. Väčšinou sme tam stretli aj našich učiteľov. Všetko bolo čerstvé a veľmi chutné. Mali ste na výber z množstva rôznych slaných aj sladkých jedál. Presne si nepamätám čo všetko, ale vždy ste si mohli vybrať minimálne z 20-tich jedál. K tomu fakt dobré polievky. A zdravou bodkou boli zeleninové šaláty - kapustový, uhorkový, cviklový . Milovala som ich. Po jedle ste si mohli dať aj čerstvo upečený koláč . V okienku vonku predávali bratislavské rožky , ktoré som si zamilovala a vďaka tomu som sa ich neskôr aj naučila piecť. TAKTO VYZERAL VCHOD DO DIÉTKY. BRATISLAVSKÉ ROŽKY V okienku vonku predávali bratislavské rožky , ktoré sa mi stali láskou. Vďaka tomu som o roky neskôr vytvorila vlastný recept na túto bratislavskú tradičnú pochúťku a začala ich sama piecť a neskôr aj predávať v rámci mojej práce.   Bratislavské rožky som si nemohla nechať ujsť. Každý deň ich mali iba obmedzené množstvo, preto sa mi občas stalo, že som si neprišla na svoju sladkú bodku po obede. Ani v tom čase to nebol najlacnejší koláčik. Veď sa robil ručne na kusy. Pôvodne stál kus 0,60 halierov. Neskôr korunu a potom 1,50,-korún. S prevratom prišiel aj ich koniec. A okienko aj s Diétkou nenávratne zavreli. Diétku už neotvorili, ale aspoň bratislavské rožky - tento tradičný Prešporský/Bratislavský koláč, sa pozvolna začal vracať na naše pulty. Právom si opätovne vydobyl svoje miesto v našich obchodoch a kaviarňach. Veď je to náš najtradičnejší bratislavský koláč, na ktorý sme právom hrdí a patrí do Bratislavy už viac ako 500 rokov. PIRÔŽKY   Počas socializmu ste ako dieťa mohli nájsť ešte ďaľšie dobroty. Nezabudnuteľné boli určite pirôžky . Pre predstavu sú to smažené sladké podlhovasté plnené dobroty z kysnutého cesta. Najčastejši sa plnili  džemom, makom, orechmi alebo tvarohom . Vysmážali sa v oleji a bola to kalorická bomba, ktorá vymizla s príchodom zdravého životného štýlu bez kalórií. Jedna lastovička predsa len ostala. Stále si môžete pochutnať na pirôžkoch v centre Bratislavy na konci Obchodnej ulice zo strany Kollárovho námestia. V malom okienku ich stále kúpite za 1,-euro kus. Ja som mala jednu predajňu pirôžkov priamo cestou zo školy domov v Liga pasáži . To bola, respektíve stále je krásna pasáž medzi Dunajskou a Grösslingovou ulicou. Bolo tam aj malé lokálne kino Mier , ktoré už bohužiaľ nie je. Chodili sme tam na doobedné rozprávkové maratóny za korunu.   FASTFOODY SOCIALIZMU Langoš  tak isto patril ku socialistickým gurmánskym výdobytkom. Nikoho by vtedy nenapadlo robiť mrazený polotovar. Langoš robili vždy čerstvý priamo pred vami a bola to jedna z najlacnejších a najlepších vecí, ktoré ste si mohli na jedenie kúpiť. Žiadne gastronadstavby. Len klasický langoš s kopou cesnaku. "Simple food of socialism." PREDAJ GAŠTANOV A VARENEJ KUKURICE V zime sa Bratislavou niesla vôňa pečených gaštanov . Gaštany si chodili predajcovia zbierať sami. Tajné gaštanové lokality si strážili ako zlatý poklad. Aj preto predaj gaštanov trval maximálne mesiac-dva, lebo gaštany sa nedovážali zo zahraničia. Stáli sa na ne dlhé rady. O to krajšie bolo, keď ste dostali svoj balíček s teplými gaštanmi , ktorý vám zahrial ruky aj dušu. Ja som si ich kupovala pred Priorom, v blízkosti Hlavného námestia, vtedajšom Námestí 4. apríla alebo cestou nad Michalskou bránou pri Veľkom Baťovi. KONIEC ??? Určite by sa našlo oveľa viac jedál, ktoré v nás stále rezonujú. Tento malý gastrovhľad snáď rozprúdil vaše spomienky na to, čo sme jedávali. Toto bolo moje gastro detstvo v Starom meste v Bratislave.  Tento článok je podložený mojimi subjektívnymi spomienkami. Aké sú tie vaše spomienky? Zaujímavejšie, iné, čo si pamätáte, kam ste najradšej chodili jesť vy? Ak sa chcete s nimi podeliť, sem s nimi!!! Tento článok ešte nemá koniec. Čaká na ďaľšie pokračovanie, to vaše! Podeľte sa - adelkaskitchen@gmail.com  alebo mi napíšte dole do komentárov. Budem sa tešiť. PRE VIAC ZAUJÍMAVÉHO OBSAHU MA SLEDUJTE NA FACEBOOK , INSTAGRAM , TIK-TOK , YOUTUBE .

Máte radi sladké raňajky? Ja si ich dávam iba výnimočne. Už ako malá som dávala prednosť chlebu s maslom a paradajkou. Avšak raz za čas ma pochytí túžba po sladkom. Už v detsve som milovala lupačku (sladký rožok s makom) s miláčikom. Dostala som do ruky rožtek, do druhej miláčik. Bez lyžičky som rožtekom vytierala miláčik, bola som celá zababraná, ale veľmi spokojná. V dnešnšj dobe už ani tie lupačky nie sú, čo bývali a preto, ak chceme dobré pečivo, musíme sa do jeho pečenia pustiť sami. Preto mám pre vás tento recept na pravé domáce lupačky. Na domáce LUPAČKY budeme POTREBOVAŤ: 500g špaldovej hladkej múky 250 mlieka 120g cukru (môžete použiť aj trstinový) 150g masla (izbovej teploty) 2 žľtky 20g droždia 5g soli 1PL zemiakového škrobu Na dochutenie citrónovú kôru z jedného citróna (alebo sušenú citrónovú kôru), vanilkový cukor Na potretie jedno vajce a nemletý mak Začneme s kysnutým cestom. Používame suroviny izbovej teploty. Do mlieka dáme kvasnice, cukor a žľtka. Trocha rozmiešame. Pridáme maslo, múku, soľ, škrob, citrónovú kôru a vanilku. Rukami alebo pomocou robota vymiesime hladké nelepivé cesto. Dáme ho do väčšej čistej nádoby vykysnúť. Prvé kysnutie trvá asi hodinu a pol až dve, podľa teploty. Ak nám cesto zdvojnásobilo objem, je pripravené na spracovanie. Druhý raz ho ručne prehnetieme a na doske rozdelíme na menšie časti. Z tohto množstva nám víjde 12-15 lupačiek. Ako na vytvarovanie? Osobne sa s cestom vždy pohrám a robím rôzne zmotance. Môžete zapliesť vrkoče ako na pletienku. Alebo vyšúlať dlhý slíž, ktorý proložíme na poly, zmotáme a zakrútime do kruhu. Myslím, že vás bude baviť vymýšľať rôzne tvary a motance:-). Naše lupačky dávame na plech s papierom na pečenie, tak aby mali ešte miesto okolo seba na vykysnutie. Myslime na to, že zdvojnásobia svoj objem. Necháme kysnúť druhý krát. Zhruba 40 minút. Vykysnuté lupačky potrieme rozžgurblovaným vajcom a posypeme nemletým makom. Dáme do vyhriatej rúry na 180 stupňov. Pečieme 25 minút. Ak ich nezjeme všetky, zvyšok si môžeme dať zamraziť na neskôr. Prajem dobrú chuť.