Výsledky vyhľadávania

Veľmi výživný, veľmi chutný a veľmi zdravý- takto by som charkterizovala tento šalát, ktorý je skôr hlavné raňajkové menu ako šalát. Príjemne vás zasýti, ale pritom nebudete najedený tak, že sa ďaľšie 2 hodiny ani nepohnete. Proste avokádo je super potravina a v kombinácii So zvyškom v tomto šaláte, vám spríjemní deň hneď zrána. Pokiaľ máte doma 2 zrelé avokáda, zvyšok v špajzi určite nájde tiež a budete mať šalát hotový do 10 minút. POTREBUJEME 2 zrelé avokáda 2 na tvrdo uvarené vajíčka 1 cubuľu 2 paradajky NA DRESSING 1PL olivového oleja 1PL dijonskej horčice soľ a mleté čierne korenie na dochutenie POSTUP Začneme vajíčkami, ktoré si uvaríme na tvrdo. Za 5 minút sú uvarené a dáme ich chladiť do studenej vody, aby sa ľahko šúpali. Pokiaľ nám chladnú vajíčka začneme so šúpaním a krájaním. Najprv avokádo, potom paradajky a na záver cibuľu. Všetko ošúpeme a nakrájame na rovnako veľké kúsky. Do šalátovej misky si dáme ingrediencie na dressing. Metličkou jemne vyšľaháme, aby sa spojili. Myslite na to, že horčica je slaná, preto so soľou opatrne. Lepšie prisoliť ako presoliť. Všetko pridáme k dressingu. Na záver ošúpeme a nakrájame vajíčka. Premiešame a máme hotovo. Podávame s chlebíkom alebo hriankou. Skvelé, výdatné a zdravé raňajky sú predsa základom pekného dňa. Dobrú chuť. Vaša Adelka.

Keď si doma pečiete čerstvé chrumkavé pečivo, časom prídete na to, že máte toľko možností, ako si ho obzvláštniť a, že medze sú skoro nekonečné. Takto to robím aj ja. Sem tam niečo prisypem podľa sezóny a chuti a hneď je z toho niečo nové a veľmi chutné. Takto vznikli aj tieto úžasné a veľmi zdravé tekvicové žemle. To, že pečiem výhradne iba zo špaldovej múky už asi všetci dobre viete. Preto ani nejdem zdôrazňovať, že sú ako inak, špaldové. Základný recept je môj najobľúbenejší, ktorý viem naspamäť aj o pol noci. Používam ho na všeličo možné, od pizze po chlieb a pečivo a keď pridám trocha viac cukru, dá sa použiť aj na sladké koláče. Preto ste ho už možno postrehli v iných receptoch. Overené je overené, preto poďme na to a s pridaním trocha nezvyčajnej múky dosiahneme chutné divy. POTREBUJEME 500g špaldovej múky 350ml vody 15g čerstvých kvasníc 1ČL trstinového cukru 1 a pol ČL soli 2PL tekvicovej múky 50g tekvicových semienok olej na potretie trocha špaldovej krupice POSTUP Zo všetkých ingrediencií, okrem semienok, si vymiesime hladké cesto. Ak máte domácu pekáreň, dajte všetko do nej a spustite program CESTO. Ak nie, vymieste cesto ručne. Po 20 minútach ho jeden krát zrazte a to tak, že ho buchnete päsťou. Zase prikryte a nechajte kysnúť na teplom mieste hodinu, hodinu a pol. Dokým nezdvojnásobí veľkosť. Potom do cesta prisypte asi 40g semiienok. Zvyšné si nechajte na posypanie vrchu žemličiek. Cesto mieste 5-10 minút. Všetky semienka musia byť vo vnútri. Z takto pripraveného cesta si najprv vytvoríme šúlok a z neho si nakrájame rovnako veľké kúsky. Zhruba 8-12. Poodľa toho, aké veľké máte radi žemle. Takéto množstvo sa vám presne zmestí na jeden plech. Vrch žemlí potrieme olejom a posypeme rozmrvenýmy tekvicovými semienkami. Na spodok dajte trocha krupice. Žemličky vďaka nej dobre vyskočia a vyrastú a nebudú sa lepiť na plech alebo papie na pečenie. Prikryjeme utierkou a necháme kysnúť 20-30 minút. Potom vložíme do rozohriatej rúry na 220st a pečieme do zlatista, do hneda, ako kdo má rád. Čas je približne 20 minút. Vytiahneme z rúry a necháme vychladnúť na mriežke. Ale kto nevydrží, vyberie si z chladničky maslo a pustí sa do tejto voňavej dobroty. Tekvicová múka má vysoký podiel bielkovín, má veľa vlákniny a vitamínu E a pečivo nádherne zafarbí svojou prirrodzene zelenou farbou. Takže ak hľadáte netradičné pečivo, ktoré je aj chutné a zdravé, upečte si TEKVICOVO-ŠPALDOVÉ ŽEMLE. Dobrú chuť, vaša Adelka.

Tento zemiakový šalát je môj druhý najobľúbenejší po Vianočnom zemiakovom šaláte. Je super hlavne v lete, lebo do neho nejde majonéza, jogurt ani smotana. Podáva sa väčšinou k wiener schnizlu, teda k rezňom, ale ja ho mám rada skoro ku všetkému alebo aj len tak samotný. Môžete ho podávať k pečenej rybe, cukinovým plackám, vyprážanému syru... no proste chutiam sa medze nekladú. Viedenský sa volá preto, lebo pochádza ako inak z Viedne, kde ho nájdete v reštauráciach najčastejšie. Tu sa jedáva aj mierne teplý, čo ja až tak neobľubujem. Preto ho podávam pekne vychladený, asi po 30 minútach, kedy sa v chladničke spoje všetky chute. Moja verzia je veľmi jednoduchá a uvidíte, že vám bude veľmi chutiť. POTREBUJEME 1kg zemiakov (najlepšie šalátových) 2 kusy červenej cibule NA DRESSING 3PL plnotučnej horčice 1ČL cukru 1/2dcl oleja bez príchute 1dcl vody čierne mleté korenie 1ČL soli POSTUP Ako prvé, je veľmi dôležitÝ výber zemiakov. Najlepšie urobíte, ak si kúpite zemiaky podlhovasté a menšie. V šaláte vyzerajú skvelo. Zemiaky (neošúpané) si uvaríme v osolenej vode do mäkka. Necháme vychladnúť vo vode, alebo ich prejeme studenou vodou a necháme chladnúť. Ak sú už vychladené tak, že sa dajú šúpať, všetky zemiaky ošúpeme. Uvarené zemiaky krájame na pol cm krúžky. Vtedy šalát vyzerá najgustióznejšie. Ale nič sa nestane, ak sú zemiaky väčšie a nakrájame ich na rôzne plátky. Do väčšej misy si dáme všetky ingrediencie NA DRESSING. Pomocou metličky na šľahanie vytvoríme dressing krémovej konzistencie. Červenú cibuľu (nemala by sa zamieňať za bielu) ošúpeme a nakrájame na tenké plátky. Pridáme do dressingu, pridáme aj zemiaky, premiešame a šalát uložíme na 30 minút do chladničky. Potom môžeme podávať. Najlepšie s tým rezňom :-), ktorý aj keď sa z nás raz za čas stanú vegetariáni, ako sa hovorí "Každý si zaslúži svoj šnicel." Ako inak, najlepšie s Viedenským zemiakovým šalátom. Dobrú chuť.

Ovocné guľky...hmmm...už pri pomyslení sa mi zbiehajú slinky. Dedina, babička, prázdniny, zrelé ovocie, pohoda...to všetko v sebe nesie toto jedlo. Jednoduché a zároveň tak dobré, že ho snáď nikto neodmietne. Aj zarití nesladkojedia sú pri tomto jedle v pomykove, či si nedať alebo predsa len. Tvarohové cesto na tieto guľky môžete naplniť samozrejme aj iným ovocím. Napríklad slivkami. A jeho výhoda je, že je veľmi diétne, zdravé a bez klasickej múky. Guľky najlepšie chutia naplnené čerstvým ovocím, sladkým, dozretým na strome. Vtedy, keď ich rozrežete, vás farba ovocia úplne ohúri. Je krásna a sýta. Marhule sú nádherne oranžové ako slniečko. POTREBUJEME 250g plnotučného hrudkovitého tvarohu 100g špaldovej krupice 30g trstinového cukru 1 vajce 1ČL škorice (môžeme vynechať) 200g vykôstkovaných marhúľ (najlepšie malinkých) NA VRCH 100g kakaa 50g trstinového cukru 100g masla alebo inú posýpku, akú máte radi- opraženú strúhanku, mak, orechy... Spravíme si tvarohové cesto zo všetkých ingrediencií. Poriadne zmiešame a vytvoríme trocha lepivé cesto. Umyté a vykôstkované marhule začneme obalovať v ceste. Viem, že sa trocha lepí, ale skúsime marhuľu celú obaliť v ceste. Ja si vždy po každej 2-3 umyjem ruky, aby sa mi cesto na ne menej lepilo. Pripravené guľky nám vydržia v chladničke aj 3 dni. Môžeme si ich pripraviť aj do predu. Netreba ich ničím prikrývať. Tvaroh v ceste je dosť vlhký. Guľky varíme v jemne osolenej vode tak, aby boli celé ponorené vo vode. Varíme asi 7-10 minút. Keď vyplávajú na povrch, varíme ešte 2-3 minúty, aby sa aj ovocie vo vnútri dobre uvarilo. Vyberieme z vody a podávame ešte teplé, posypané kakaom, cukrom a poliate rozpusteným maslom. K tejto letnej pohode už asi netreba nič viac písať. Prajem krásny dovolenkový odpočinok a plno sladkých chvíľ. Vaša Adelka

Leto prináša hojnosť byliniek a rôznych liečivých kvetín, ktoré si môžeme nasušiť, zamraziť... ale aj zvariť z nich sladký hustý sirup. Takýto sirup sa používa po lyžičkách a môžeme ho pridávať do čaju, do jogurtu, do smoothies alebo ako dochucovadlo do rôznych krémov. Je osobne sa veľmi teším, keď ho budem môcť pridať do macroniek. Bude to prirodzená a zdravá chuť, žiadne chemikálie. POTREBUJEME Veľkú hrsť kvietkov levandule (alebo inej bylinky, pre ktorú sa rozhodneme)-mäta, medovka, šalvia... 750ml vody 750g trstinového cukru (časť možeme nahradiť aj medom) Najprv si pozbierame dané bylinky alebo kvietky. Pripravíme si hlbší hrniec, do ktorého dáme bylinku a zalejeme ju vodou. Necháme lúhovať 24 hodín v tme a chlade. Potom vodu zlejeme do druhého hrnca. Bylinku vyhodíme, tá už svoju vôňu a chuť pustila do vody. Pridáme cukor a začneme pozvoľna variť. Varíme aj hodinu, pokiaľ sa tekutina nezredukuje na polovicu. Vtedy už má sirup dobrú konzistenciu. Pre lepšiu konzerváciu a krajšiu farbu pridáme ČL kyseliny citrónovej. Ešte horúci plníme do zaváracích fliaš. Lepšie sú malé- 2-3 dcl. Tieto voňavé lektváriky oceníme počas chladných dní, kedy si na nás sadne nádcha, chrípka alebo si budeme chcieť proste len prijemne posedieť pri čaji a zaspomínať na leto. Vaša Adelka

Viete čo je to TAJINE, MEDINA, RIAD, OUARZAZATE, či kto sú to BERBERY? Po prečítaní už budete vedieť. Marakéš nabola moja vysnívaná destinácia, dostala som sa tam náhodou, vďaka mojim kamarátom, ale vďaka tejto krásnej náhode som spoznala orient- svet plný vôní, farieb a života. Strach a predsudky z islamskej krajiny vystriedali zážitky, ktoré vo mne budú rezonovať ešte dlhý čas. Ak by ste aj vy radi navštívili toto životom pulzujúce mesto, nechajte sa inšpirovať. Tento čas bol pre mňa pretkaný nezabudnuteľnými zážitkami....hmmmm... závan orientu je tak omamný, plný netradičných chutí a vôní...prečítajte si mojich 7 dňoch v Marakéši. MAROKO : konštitučná monarchia rozloha: 446 550 km² počet obyvateľov: 35 325 000 úradný jazyk: arabčina, v školách sa učia aj berbersky a francúzsky, vo vyšších ročníkoch anglicky a nemecky obyvateľstvo: arabi, berberi a židia Maroco sa nachádza na severozápade Afriky. Pohorie Atlas rozdeľuje krajinu na dve časti- na sever od Atlasu je zelená krajina plná života, smerom na juh od Atlasu začína Sahara. MARAKÉŠ : veľké marocké mesto v srdci Maroka s počtom obyvateľov viac ako 1 milión. 1. DEŇ: UBYTOVANIE A CESTA Spoločnosť Raynair ponúka cenovo veľmi výhodné letenky a 4 hodinová cesta ubehne veľmi rýchlo. Na letisku už čakajú taxíky, ktoré vás veľmi radi odvezú do vášho hotela alebo riadu. Ceny sú naozaj rôznorodé a preto sa dohodnite vždy dopredu, aby ste potom neboli prekvapení. Ubytovanie sme mali vybavené dopredu cez booking v klasickom marockom dome, ktorý sa nazýva RIAD. Riad je dom s vnútorným atriom, ktoré je buď otvorené alebo zastrešené. Vytvára to dojem voľnosti a vzdušnosti. V riade máte veľa izieb na ubytovanie a v čase raňajok sa vďaka stredovému átriu môžete stretnúť s ostatnými hosťami, vychutnať si raňajky, ktoré okrem klasického marockého pečiva, obnášajú aj veľmi silný zelený čaj s mätou, ktorý vám až nebezpečne osladia. Pre mňa nezvyk, ale na týždeň som sa tejto ich sladkej tradícii nevyhýbala. Takýto čaj vás nakopone na celý deň, čo som ocenila pri celodenných výletoch. UBYTOVANIE: Résidence Miramare Marrakech Čisté a priateľské ubytovanie v starom Marakéši s veľkým priestorom a výbornými raňajkami v cene, ktorá bola naozaj veľmi výhodná na to, že sme boli skoro v centre. 2.DEŇ: MEDINA (centrum mesta) Na druhý deň sme sa vybrali preskúmať krásy starej časti Marakéša, ktorá bola obohnaná historickými hradbami a starými palácmi, do ktorých sa poväčšinou nedostanete, lebo v nich stále býva kráľ a jeho rodina. Po prvotnom šoku z množstva ľudí, motoriek a áut, sme sa naladili na atmosféru a pulz mesta. Samozrejme, že ako európania sme boli neprehliadnuteľní a každému bolo jasné, že sme turisti, ale vďaka množstvu turistov to nebolo až také zlé. Ako turistu na vás stále niekto pokrikuje, láka vás do svojho obchodu, ponúka jedlo a posedenie v reštaurácii a dievčatám sa skladajú poklony o ich krásnych očiach a podobne, no po určitom čase zistíte, že sa nemusíte zastaviť, ak nemáte záujem. Iba zvorilo poďakujete a idete ďalej. Alebo sa tvárite, že nepočujete a idete ďalej. Celý Marakéš je zväčša pieskovej farby, od budov až po autá. Čo sa mi však páčilo bolo to, že budovy sú nízke, maximálne 3-4 poschodové. Vytváralo to pocit dediny a malých mestečiek, aj keď to bolo väčšie mesto. Ich brány a dvere sú malými farebnými skvostami, skoro až umeleckými dielami a nedajú sa prehliadnuť. Vytvárajú charakter celého mesta. A tak ako u nás je Čumil na všetkých možných suveníroch, tu nájdete brány na magnetkách, pohľadniciach... Vôňa, ktorú som si v pamäti priniesla až domov, je taká exotická, že sa jej nebudete vedieť nabažiť. Vďaka všetkým tým malým obchodíkom s korením, santalovým drevom, eukaliptom, keramikou, hennou a mnohými inými vecami má toto mesto svoju vlastnú vôňu. Sem tam zavanie odér močoviny, ktorý je tam vďaka tomu, že muži môžu cikať kdekoľvek, ale to asi patrí ku krajine, kde majú väčšie slovo muži a väčšina ľudí trávi svoj deň na ulici, kde pracujú. MEDINA old town 3.DEŇ: pohorie ATLAS a miestny obyvatelia BERBERY Ak ste v Marakéši na viac dní, je dobré si naplánovať výlety za pamiatkami a zážitkami. Môžete to spraviť dvoma spôsobmi. Cez booking alebo priamo na mieste. Po celom meste je veľa "agentúr", ktoré ponúkajú skoro rovnaké výlety. Samozrejme, tak ako v obchodoch, nedajte sa nalákať na prvú cenu. Dajte na svoj šiesty zmysel, sympatie a referencie na inernete. Nový svet dorazil aj sem a tí, čo sa o svoj biznis starajú, tak im záleží na dobrých recenziách na nete. Môj prvý výlet bol cez booking, ale aj tu bola možnosť zjednať lepšiu cenu. Vybrali sme sa spoznať históriu pôvodného obyvateľstva Berberov, ich život, typické hlinené obydlia, ktoré sa odhaľovali po kopcoch pohoria Atlas, kam sa počas arabskej okupácie pred stáročiami stiahli z miest, usídlili a prestali kočovať. Mali sme skvelého sprievodcu, ktorý nám celú cestu hovoril všetko, čo sme chceli vedieť. To, že pred islamskou vierou verili v prírodné božstvo, to, že majú okolo 7 a viac detí, manželku a manžela vám vyberú rodičia, nevera je skoro nemysliteľná a môžete ísť za ňu aj na 3 roky do väzenia. Ale aj to, ako sa už konečne môžu vzdelávať aj ženy a niektoré to dotiahli aj na univerzitu. To, koľko práce majú miestni ľudia s pestovaním a výrobou ich tradičných produktov ako je arganový olej, pleťové masky, rôzne krémiky, ovocie a zelenina, chovom oviec a následným spracovaním kože a mäsa. Ženy vstávajú ako prvé a posledné idú spať. Deti chodia do školy 6 dní v týždni, od 9-18 a majú 2 hodiny obedovú prestávku. Výlet do Atlasu spojený s perfektným výkladom a domácim obedom, LINK: 55,-/70,-euro (cena sa dala na mieste zjednať) 4.DEŇ: výlet na ŤAVÁCH Tento deň milujem, lebo som prvý krát sedela a vozila sa na ťave. Ťavy sú ako ľudia, majú svoju povahu, maniere a každá sa správa inak. Sú dobré, mrzuté, radostné, znudené, ale hlavne sú krásne a pohľad z ich chrbta je proste očarujúci. Chvalabohu som dostala mladého ťaviaka, veľmi milého, prítuľného a bol vďačný za každé škrabkanie pod krkom. Moja sesternica také šťastie nemala. Jej ťava bola mrzutá, stále do niekoho zapárala a vyplazovala jazyk. Volali sa Zuzu a Michael, teda Zuzka a Miško. Nie je sa však čoho báť. V predu s nami išiel človiečik, ktorý svoje ťavy pozná a previedol nás v bezpečí krajinou pomedzi palmami. Cestou nám vyrobil ozdoby z palmových listov v tvare ťavy a v strede výletu sme mohli nakuknúť do malej chajdičky, kde bol pre nás pripravený čaj a domáce placky, ktoré ženičky akurát dopiekli. Ak ste háklivekší na hygiénu, budete sa asi trochu zdráhať s konzumáciou. Ale hlad a smäd urobí svoje a keď sa cez to prenesiete, vychutnáte si pravú atmosféru, ktorú ste do teraz mali možnosť vidieť len vo filmoch. Výlet na ťavách: 20,-euro 5.DEŇ: Ait-Ben-Haddou a Ouarzazate Veľmi nezvyčajné názvy a pritom veľmi vyhľadávané miesta. Ait-Ben-Haddou je starobylá pevnosť, v ktorej do teraz býva časť pôvodného obyvateľstva. V dnešnej dobe sa však viac ako na bývanie využíva ako turistická pamiatka a filmové exteriéry. Toto nezvyčajne krásne terasovito stupňujúce sa mesto pozostáva z tradičných hlinených domov. Väčšina domov je veľmi stará, ale niektoré brány a domy sa postupne pristavujú a prispôsobujú požiadavkám filmárov. Natočilo sa tu až 26 filmov ako napr.: Hra o tróny, Alibaba a 40 zbojníkov, Samson a Dalila, Princ z Perzie, Gladiátor...všetky filmy, ktoré sa tu točili si prečítate dole na fotke. Odmenou za výstup až na vrchol vám bude krásny výhľad na rozprestierajúcu púštnu krajinu. Blízke mestečko Ouarzazate nie je také rušné ani pekné ako Marakéš, ale za pozretie stojí Filmové múzeum Link na Pamiatku Unesco: Ait-Ben-Haddou cena: 4,-eurá Link na Ouarzazate a filmové múzeum Atlas Film Studio cena: 3,-eurá Cesta tam: 20,-euro 6.DEŇ: HAMMAM tradičná marocká očista celého tela Pokiaľ sa dostanete do Maroka, nechajte sa zlákať na HAMMAM. Názov tejto procedúry nám nič nenapovedá, možno ho prirovnať k saune alebo masáži. Tiež sme nevedeli do čoho ideme. Nemajte strach a oddajte sa príjemnému nič nerobeniu, oni sa o vás postarajú. A to doslovne od hlavy až po päty. Po náročných dňoch chodenia, fotenia, jedenia a nakupovania, sme si nemohli dopriať nič lepšie. Na internete nájdete množstvo zariadení, ktoré ponúkajú hammam, avšak väčšina je už prispôsobená európanom, teda vyzerá ako masážny salón so saunou a niektoré majú aj bazén. Ale takzvané zwesternizované hammamy, aj napriek ich krásnemu vzhľadu nás neoslovili. Išli sme za pravým hammam a ten sme našli v srdci Marakéša. Najstarší podnik, ktorý ponúka hammam už od roku 1562, je stále plne funkčný- hammam Mouassine. Jeho vek síce prezrádzajú pomaly sa odlupujúce kachličky, napriek tomu sme boli veľmi spokojné. Je rozdelený na ženskú a mužskú časť. Očista celého tela sa skladá z kompletného vymydlenia argánovým mydlom. Následne si vás ženička položí na teplú zem a celú vás vydrhne pílingovou rukavicou. A keď píšem celú. tak celú. Ako malé dieťa. Nevynechá tvár, pazuchy ani uši. Takto odrhnutú vás vyoblieva horúcou vodou a natrie kaolínovou maskou. Chviľku si poležíte na príjemne teplej podlahe. Okolo vás bude vodná para a ďaľšie ženy, ktoré prišli po to isté. Oddýchnuť si, zmyť zo seba ruch mesta a poklábosiť si. Na naše prekvapenie nám umyli aj vlasy a spýtali sa či chceme henu na oživenie lesku vlasov. Na koniec prišla masáž celého tela s arganovým olejom, nezabudli ani na tvár a vlasy. Veľmi príjemné bolo aj sušenie vlasov. Dievčina s fénom si nás posadila a krásne nám ich vyfúkala a vyčesala. Hammam Mouassine cena: 15,-/25,-euro, podľa toho či si dáte len klasický hammam alebo si priplatíte aj masáž. Dievčina s fénom nás stála 1,-euro. Radi sme dali aj sprepitné. Iné hammamy sa pohybujú od 40,- euro vyššie. Zato sú novšie a možno aj čistejšie. Takto blahodárne zregenerované sme sa vydali ešte do múzea fotografie. Toto múzeum sme mali po ceste a po hammam nám padlo skvele, lebo bolo skoro prázdne a na vrchnej terase sme boli úplne sami. Vychtnali sme si čaj, ticho a spev vtáčikov, lebo ticho si v Marakéši užijete len málokde. Múzeum fotografie v Marakéši:Photography Museum of Marrakech cena 4,-eurá 7.DEŇ: JARDIN MAJORELLE a moja najobľúbenejšie rešteurácia FINE MAMMA Zážitkov v Marakéši bolo tak veľa, že som skoro zabudla na nádherné záhrady a reštaurácie. Naša najobľúbenejšia, veľmi čistá reštaurácia bola na pešej zóne smerom k námestiu- reštaurácia FINE MAMMA. Je pravda, že za jeden týždeň nie je priestor, aby človek ochutnal všetky, ale tu sme dostali za primeranú cenu s úsmevom na tvári perfektný jahňací tajine, vegetariánsky tajine, aj neuveriteľný hummus s domácim chlebom, famózny kuskus. Všetko sme to zapili domácimi malinovkami, v ktorých nešetrili koreniami, citrónom a mätou. Druhé najlepšie jedlo sme mali na prvom výlete, ako inak, u domácich. Tí si pre nás pripravili kurací tajine s nakladanými citrónmi, zeleninový kuskus, mandarinky a berberskú "whisky"- mätový dobre osladený čaj. Jedli sme aj lacnejšie. Počas obeda dostanete tajine aj za 2,50,-eura . Aj keď je jedlo na každom rohu, nie všetko je určené pre naše žalúdky. Ovoniavajte. Ak vám jedlo vonia a jeho príprava je pre vás v pohode, kľudne sa najedzte. Nikto z nás nemal zažívacie problémy, nevyhýbali sme sa skoro ničomu. Raz sme si pre istotu dali probiotiká. A čo je to vlastne ten TAJINE? Tajine nie je jedlo samotné. Je to keramická tradičná marocká nádoba, v ktorej sa jedlo pripravuje. Dusí a pečie zároveň. Preto jedlo z takejto unikátnej nádoby chutí vždy výborne, je mäkké a vďaka horúcej pare sa korenie skvele prepojí z celým pokrmom. Ak si budete pýtať v reštaurácii tajine (čítaj TAŽÍN), vždy dodajte aký si prosíte. Na výber býva väčšinou kurací, kurací s nakladanými citrómni, vegetariánsky, hovädzí alebo jahňací. Reštaurácia FINE MAMMA cena jedla cca 7,5,-eura K domácim sa dostanete iba v rámci výletu. Jardin MAJORELLE je vlastne marakéšska botanická záhrada, ktorú preslávil módny návrhár Yves Saint Laurent, ktorý tu trávil väčšinu svojho času a farebnosť Marakéša sa odzrkadlovala aj v jeho tvorbe. V záhrade nájdete množstvo nádherných kaktusov, paliem a rastlín, ktoré sú pretkané chodníkmi v modrej, červenej a žltej farbe. V strede je fontána, ktorá končí berberským múzeom. Pri botanickej záhrade nájdete aj múzeum YSL, ktoré vzniklo v jeho dome, kde žil. Kto sa venuje móde, nesmie toto miesto vynechať. JARDINE MAJORELLE: cena 7,-euro komplet lístok záhrada, múzeum a YSL 15,-euro DOLEŽITÉ INFORMÁCIE: ČAS: Najlepší čas na návštevu Maroka je mimo letných mesiacov, kedy tu býva neznesiteľné teplo. Aj miestny obyvatelia začínajú svoj deň až po západe slnka okolo 19tej hodiny. Vo februári je podvečer a v noci trocha zima (5-10st.), zato počas dňa je pekných 20 stupňov. OBLEČENIE: už dávno neplatí, že musíte byť zahalení od hlavy až po päty. Ani miestne ženy nechodia zahalené, až na malé výnimky. Napriek tomu sme dodržiavali dlhé rukávy a zahalené nohy. Šatku sme nosili hlavne kôli chladu, ktorý bol ráno a večer. Aj vy sa budete cítiť komfortnejšie, keď nebudete na seba zbytočne priťahovať pozornosť. PLATENIE: prepočet dirhamu na euro je veľmi jednoduchý. Odmyslíte si jednu nulu a máte cenu v eurách. Teda 1,-euro sa rovná 10,- dirhamom. Platiť sa dá aj v eurách. Najlepšie je zobrať si aj nejakú hotovosť, zmenáreň nájdete na každom rohu, teda aspoň v meste. Nechajte si zmeniť na drobnejšie, lebo ak v obchode vidia, že máte 100,- dirhamov, chcú vám predať veci za 100,- dirhamov. Ak budete mať drobnejšie, bude sa vám lepšie zjednávať. JEDLO: ak by ste hľadali klasické potraviny, robili by ste to celý čas a aj tak by ste ich nenašli. Nebojte, neumriete hladom. Sortiment potravín mi prišiel ako u nás za socializmu. Na trhoch nájdete vždy čerstvé ovocie a zeleninu, u mäsiara čerstvé mäso (žiadne šunky a salámy, lebo bravčové tu nemajú), v malých obchdíkoch namletú múku rôznych druhov, z ktorej sa vyrábajú tradičné chleby v pekárniach a doma. Chvíľkami nám chýbala čokoláda alebo nejaký keksík, po dlhom čase sme našli aj to, zašité v mini obchode, ale vďaka tomu sme prišli domov o 3kg ľahší, čo len prospelo :-). V riadoch a hoteloch dostanete dobré raňajky_vajicia, croissant, kávu, čaj, čerstvú šťavu, marocké placky, maslo a džem. Večer je zvykom ísť do reštaurácie, kde sa určite dobre najete. Obedy sme riešili ovocím, alebo slanou plackou a silným čajom. Cena za korenie 7,-až70,- euro za kilo, oplatí sa hľadať, kvalita je rovnaká. ZJEDNÁVAŤ ALEBO NIE?: všade sa dočítate, že treba zjednávať ceny. Ani ja nenapíšem nič iné. Ale nie vždy na to ako európan máte chuť a náladu. Vtedy nenakupujte, alebo nakupujte, len za svoje veci zaplatíte viac. Predavači sa vždy pýtajú koľko by ste za daný tovar zaplatili. Vtedy je priestor na zníženie ceny. Ale najlepšie je prejsť si obchodíky, pýtať sa na cenu a keď si niečo vyberiete, skúsiť znížiť cenu. Verím, že zo svojich nákupov budete mať radosť tak či tak, lebo inde si už takéto vecičky nekúpite. ČO SI NAKÚPIŤ: každý má svoju predstavu o darčekoch. Dostanete tu skvelú kávu, čaje, prírodnú kozmetiku z argánového oleja, ručne vyrábanú keramiku, korenia od výmyslu sveta, suveníry, koženné kabelky, koberce, krásne kovové svietniky a lampy, pravý eukaliptus a santalové drevo....a ešte viac a viac a viac, až sa vám z toho bude krútiť hlava. Ja som si priniesla, okrem klasických suvenírov pre kamošov, 4 druhy korenia, kaolínové masky na tvár, hennu na vlasy, hennu na kreslenie po tele, tuhé parfémy, arganové mydlo, eukaliptus, santalové drevo, domáce mandarinky a banány...a samozrjme jeden tajine, nech mám v čom doma pripravovať domáce marocké jedlá. POSTREHY: aj keď je toto mesto pretkané turistami, nájdu sa uličky, kde narazíte iba na miestnych. Netvária sa moc nadšene. Takže nakoniec sme tadiaľ nechodili. Samozrejme je to moslimský štát a je veľký rozdieľ, keď sme išli ako partia dievčat a chlapcov, ako keď sme išli samé dve dievčatá. Ale dá sa to zvládnuť :-). Predsa len na vás hľadia inak, keď za vami ide muž. Sú menej otravní a dotieraví, menej si dovolia. Ale aj to dotieranie bolo v rámci medzí. Sú to predsa hlavne obchodníci a ich primárny zámer je vám niečo predať, veď konkurencia je tu veľká. ZÁVER: pri našich potuľkách sme natrafili na turistov z iných končín Európy. Vždy sme dostali otázku, či sme tu prvý krát. Väčšina z nich tu totiž bola už xtý krát. A každý nám povedal, že je výborné, že sme prišli do Marakéša a určite to nebude naša posledná návšteva. Mali pravdu. Vrátila by som sa hneď, zvolnila tempo a vychutnávala by som si každú vôňu, chuť a farbu ešte raz, zas a znova. Toto bolo mojich 7 opojných dní v Marakéši. Ďaľšie fotky.

Čokoládové koláče sú jednoducho top. Recepty na ich rôzne variácie nájdete na nete nespočetne. Ale čo sa píše málokde je, že najdôležitejšia ingrediencia - ČOKOLÁDA - musí byť naozaj kvalitná. Aj keby sa vám zdalo, že veď je to iba do koláča a vystačíte si s klasickou čokoládou na varenie, nie je to tak. Výsledná chuť plne podlieha výberu čokolády. Nie som zástancom výhradne vysokopercentnej čokolády, avšak podiel kakaa je dôležitý. Tak isto aj čistota čokolády a jej samotná chuť. Ak nájdete čokoládu, ktorá vám chutí na jedenie, používajte ju aj do pečenia alebo varenia. Ak nemáte čas na hľadanie, najlepšou voľbou je čokoláda belgická. Existuje viacero rôznych značiek aj firiem, ktoré ju ponúkajú. Dostanete vysokopercentnú, 55%, 33%, ale aj bielu a karamelovú. Ak máme čokoládu podľa našich predstáv, môžeme začať piecť. Dnes som si pre vás pripravila čokoládovo-mandľovú bezlepkovú tortu. Je veľmi chutná a sýta. Chuť čokolády sa výborne dopľňa s mletými mandľami a bielu čiapku tejto torte dáva mascarpone so šľahačkou a škoricou. POTREBUJEME NA KORPUS (22cm tortová forma) 180g čokolády 5 vajec (zvlášť žľtka a zvlášť bielka) 30g masla 50g trstinového cukru 200g mletých mandlí na jemno 2PL kakaa 1/2dcl oleja bez príchute 1/2 prášku na pečenie štipka soli NA KRÉM 250g mascarpone 250ml šľahačky 2PL trstinového cukru 1 škoricový cukor POSTUP Oddelíme si bielka od žľtkov. Ja si vždy najprv vyšľahám bielka na sneh. Tie si odložíme bokom. Nad parou si roztopíme čokoládu s maslom. Iba jemne, aby nebola príliš horúca. Žľtka vymiešame s cukrom, pridáme roztopenú čokoládu s maslom a olej. Trocha roztopenej čokolády si necháme na dozdobenie torty. Zmiešame všetko spolu a pridáme mandle a štipku soli. Na záver primiešame sneh z bielkov. Na spodok tortovej formy si dáme papier na pečenie. Okraje nevymazávame. Cesto vylejeme do formy a dáme piecť do rúry vyhriatej na 160°. Pečieme 35-40 minút. Po dopečení a vychladnutí vyberieme korpus z formy a pripravíme si krém. Všetky ingrediencie na krém si dáme do hlbšej misky a vyšľaháme. Krém vďaka šľahaniu bude postupne tuhnúť. Ak je dostatočne vyšľahaný naložíme ho rovnomerne na korpus. Na závez tortu pokvapkáme odloženou roztopenou čokoládou. Tortu dáme na chvíľku do chladničky a môžeme podávať. S čokoládou na večné časy :-), vaša Adelka.

Gaštany neodmysliteľne patria k Vianociam a sviatkom. Pridávajú sa do plniek k mäsu, jedia sa teplé pečené na ulici, keď je vonku zima a vy sa nimi krásne zahrajete. Neuveriteľne dobré sú aj v koláčikoch. Vďaka tomu, že v obchodoch je dostať už hotové gaštanové pyré, práca s gaštanmi sa veľmi zjednodušila. Stačí si ho kúpiť a môžeme začať čarovať. Dnes som si pre vás pripravila nepečené gaštanové guľky doplnené piškótkou a obalené v čokoláde. POTREBUJEME ZÁKLAD 250g gaštanového pyré 80g masla izbovej teploty 1PL kakaa 2PL višňovej šťavy z kompóta 1PL rumu (pre deti môžeme vynechať) NÁPLŇ špaldové (alebo klasické piškóty) višňový kompót NA POLIATIE GANACHE 100g kvalitnej 60% čokolády 100ml šľahačky POSTUP Ak sme kúpili mrazené gaštanové pyré, najprv ho necháme rozmraziť na izbovú teplotu. Maslo tiež. Všetky ingrediencie na základ si dáme do misky a poriadne premiešame. Vznikne nám gaštanová hmota, s ktorou budeme ďalej pracovať. Z tohto množstva vám víde zhruba 25-30 guličiek. Lyžicou si vždy naberieme kúsok hmoty a v rukách vyvaľkáme guličku. Do guličky vtlačíme jednu vykôstkovanú višňu a znova vyvaľkáme guličku. Tak, aby ostala višňa v strede obalená gaštanovou hmotou. Takúto guličku pritlačíme na piškótku na vypuklú stranu. Rovná strana piškóty ostane dole, aby guličky dobre stáli. Keď máme pripravené všetky guličky, roztopíme si nad vodnou parou čokoládu so šľahačkou, až do kým nám nevznikne tekutý ganache, teda poleva na naše guľky. Pripravíme si papier na pečenie, z ktorého nám po vychladnutí čokolády pôjdu guľky dobre odlepiť. Každú guľku polejeme ganachon a položíme na papier. Ja so si pomohla s vidličkou, na ktorú som si položila guľku piškótou dole a polievkovou lyžicou som ju poliala zo všetkých strán. Nechala chvíľku odkvapkať a takto som pokračovala, do kým neboli obalené všetky guľky. Na vrch môžeme použiť jedlé zlaté šupinky, ktoré im dodajú sviatočný glanc, ale pekné by boli aj cukrové guličky, hviezdičky, či iné drobné ozdôbky, ktoré máme doma. Keď čokoláda ztuhne, preložíme guľky do inej nádoby alebo na tácku a vložíme do chladničky. Tam vydržia aj niekoľo dní. Prajem všetkým vydarené vianočné pečenie. Kto nemá čas vypekať, môže si spraviť takéto jednoduché nepečené, ale zato vynikajúce gaštanové guľky.

Čaj o piatej, silný s mliekom a k tomu poctivú domácu maslovú sušienku. Viete si to predstaviť? Viem, asi je jednoduchšie si sušienky kúpiť, ale ukracujete sa o ten slastný pocit z naozaj dobrej sušienky, akú v obchode určite nedostanete. Ich príprava vám nezaberie veľa času, je to podobné asi ako linecké pečivo. Podobná príprava časová aj remeselná. Výhodou týchto sušienok je aj to, že nie sú príliš sladké a môžete si ich vyrobiť v rôznych príchutiach. Ja som vyskúšala kokosové, citrónové a škoricové. POTREBUJEME NA 1 DÁVKU MASLOVÝCH SUŠIENOK 250g špaldovej bielej hladkej múky 125g ryžovej múky 100g trstinového cukru 250g masla izbovej teploty 1/2ČL soli NA KOKOSOVÉ +5PL strúhaného kookosu NA CITRÓNOVÉ +citrónová kôra z jedného bio citróna (chemicky neošetreného) NA ŠKORICOVÉ +2ČL mletej škorice POSTUP Cesto si vypracujeme rukami alebo pomocou robota. Všetky inrediencie zmiešame do hladkého cesta, konzistenciou podobného ako linecké cesto. Ak sa rozhodneme urobiť ochutené sušienky, pridáme do cesta aj surovinu, podľa toho na aké sušienky máme chuť. S príchuťami môžete aj experimentovať. Vyskúšajte napriklad kakao, vanilku alebo zázvor. Chutí je na výber veľa. Hotové cesto si dáme do chladničky aspoň na hodinu. Maslo stuhne a vďaka tomu sa nám s cestom bude dobre pracovať. Teplé by sa nám lepilo na valček. Na dosku si nasypeme trocha múky, aj vrch cesta pomúčime a vyvaľkáme na hrúbku 0,5cm. Môžeme začať vykrajovať. Buď krúžky s ozdobným okrajom alebo iné formičky, ktoré sa vám páčia. Ja som svoje vyvaľkala trochu tenšie, vrch som prešla embosovaným (ozdobným) valčekom so srdiečkovým vzorom (ktorý som dostala predminulé Vianoce od svojej super kamarátky) a vykrajovala som veľmi malinkými formičkami. Takže možností je tu veľa. Najmenej roboty budete mať s kruhovou formičkou o priemere 5-6cm. Vykrojené sušienky dávame na plech s papierom na pečenie a pečieme vo vyhriatej rúre na 160st. 15-20 minút. Ak vidíte ružovkasto-hnedé okraje, sušienky sú upečené. Táto dávka je na dva plechy. Nechajte vychladnúť na papiery. Potom preložte do plechovky alebo sklenenej dózy. Tekéto sušienky voňajú domovom a pekne zabalené potešia niekoho ako sladký darček, ktorý ste sami vyrobili. Taký sa vždy ráta viac ako kupovaný. Deťom vyskúšajte vykrajovať malé zvieratká a kľudne ich môžete použiť napríklad do domáceho adventného kalendára. Vaša Adelka

Na želanie pridávam recept na pražené mandle v karamele. Takéto mandle môžete použiť nielen ako malú sladkosť na okamžité chrúmanie, ale môžete ich pridať do raňajkového musli alebo nalámané pridať ako ozdobu na koláče a torty. Je veľmi dôležité, aby ste mandle poriadne opražili. Pri pražení sa mandle trocha zlostia a pukajú. No vďaka tomu sa zvýrazní ich oriešková chuť a vytiahnu sa všetky chute. Karamel ich celé obalí, vďaka čomu budú neodolateľne sladké. POTREBUJEME 200g celých mandlí v šupke 0,5dcl vody 100g trstinového cukru (pre ešte lepšiu chuť môžeme pridať trocha mletej škorice do karamelu) panvicu s hrubším dnom, najlepšie nepriľnavú papier na pečenie POSTUP Na rozohriatu panvicu dáme mandle. Pražíme ich na silnom plameni a občas ich prehodíme vareškou. Netreba často, ale dávame pozor, aby sa nám nepripálili. Praženie trvá zhruba 10 minút. Dobre opražené mandle začnú chytať tmavšiu farbu a vydávať pukajúci zvuk. Začnú prenikavo mandlovo voňať. Hotové presypeme do nádobky, kde budú čakať na karamel. Do tej istej panvice nalejeme vodu a pridáme cukor. Začneme variť. Postupne sa rozpúšťa cukor. Na povrchu sa začnú tvoriť bublinky. Ale ešte stále to nie je karamel, ktorý potrebujeme. Necháme variť až do momentu, kedy cukor zmení farbu na hnedú. Trvá to asi 5 minút, záleží od panvice. Karamel poznáte aj podľa vône. Ak chcete teraz pridáme škoricu. Počas varenia sa nám vyparila voda a ostal len krásny tekutý karamel. Do neho hodíme naše opražené mandle. Jemne ich premiešame, aby sa dostal karamel na každú mandľu. Na plech si dáme papier na pečenie. Nemusíte mať plech, ale mandle sú veľmi horúce, tak aby ste si nepoškodili kuchynskú linku, bude slúžiť ako izolant. Hneď ako sme obalili mandle karamelom, nalejeme ich na papier. Snažíme sa ich oddeliť. Nevadí aj keď nám ostanú niektoré zlepené. Idú oddeliť aj po vychladnutí, ale je to pracnejšie. Po úplnom vychladnutí sú pripravené buď hneď na zjedenie alebo si ich dáme do sklenenej nádobky a môžeme ich postupne používať podľa chuti a nálady. Polámané sa náramne hodia napríklad na prírodný biely jogurt alebo k cereáliám. Takéto chuťovky sa určite hodia aj na slávnostný stôl, vyskúšajte, čo vám na ne povedia vaši kamaráti a rodina. Prajem pekné praženie so sladkou bodkou. Adelka

Myslíte si, že Halloween k nám prišiel z Ameriky? A že sa nepatrí maľovať si na tvár rôzne strašideľné veci a vyzdobovať naše obydlia rôznymi hrôzostrašnými dekoráciami? A že my predsa spomíname na našich blízkych na Dušičky?! Tak sa pozrime na tento sviatok z historického hľadiska. Možno vás prekvapí. Halloween je starší ako by ste si mysleli. Uctievať si svojich mŕtvych počas jednej noci v roku začali už starí Kelti a s kresťanstvom tento sviatok nemal nič spoločné. V tých časoch ho volali "Samhain". Zaujímavé na tomto sviatku je aj to, že ako kráčal stáročiami a jeho zvyklosti sa menili s kultúrou alebo náboženstvom, dátum ostával rovnaký. Noc z 31.10 na 1.11. Od Írska cez Rím putoval naprieč Európou. Od pohanských rituálov až po kresťanský sviatok "Všetkých svätých". Až sa dostal do Ameriky. Tu sa z neho pomaly začal vytrácať vážny charakter a oslava smrti začala byť farebná, magická a čarovná. Plná kostýmov, masiek, zábavnej a strašidelnej výzdoby, ku ktorej neodmysliteľne patria vyrezávané tekvice so sviečkou vo vnútri. Tento sviatok v nás všetkých stále vyvoláva pocit démonickosti, tajomna a fantázie. Jesenné obdobie, ktoré samo o sebe v sebe nesie koniec, tmu a rozpad, je pre tento sviatok tým pravým obdobím. Všetko okolo nás je pochmúrne, chladné, máme čas sa razstaviť a naposledy sa nadýchnuť voňavého vzduchu z opadaného lístia a odkvitajúcich kvetín. Nadchádza obdobie zimy, oddychu a kľudu. Tento sviatok nájdeme aj v iných končinách po celom svete v rôznych obmenách. Čo je však veľmi zaujímavé, ľudia sa stále viac a radi vracajú k pohanským zvyklostiam, ktoré sa nevytratili ani stáročiami kresťanstva. Smrť nie je veselá, ale patrí k životu a nám ľuďom sa nesie ľahšie, ak ju môžeme medzi sebou zdielať. Stretnutia na cintorínoch sa nemusia niesť v pietnej atmosfére, tá je na mieste pri pohrebe. Ale Halloween je oslava, sviatok, kedy sa stretnú rodiny a priaťelia pri nevšednom halloweenskom jedle, ktoré môže byť aj zábavné a kreatívne. Tak isto aj masky, krvavé, škaredé, hororové. Nezabúdajme ani na svoj domov. Výzdoba pomáha odháňať zlých duchov, priblížiť sa našim zosnulým a je to aj krásna aktivita pre celú rodinu, pri ktorej môžeme spomínať. To je jedna z vecí, ktorá deťom uľahčuje pochopiť tento sviatok, nebáť sa ho a ani smrti. Čo vy na to? Snáď som sa nikoho nedotkla, ale pre nás je tento sviatok veľmi dôležitý. Je veľmi duchovný aj zábavný. Je to zmes smútku z odchodu, aj radosti, že sme spolu. Tešíme sa z maličkostí, ktoré navaríme, z výzdoby nášho bytu, aj z večernej prechádzky po cintoríne, kde zapalujeme sviečky našim blízkym, ktorí už nie sú medzi nami a nechávame sa unášať tou čarovnou chvíľou plnou rozsvietených svetiel. V tom okamžiku sa cítim neskutočne kľudná. Všetko má svoj začiatok aj koniec. S láskou spomínam... TEKVICOVÁ VÝZDOBA musí byť. NIEČO MALÉ POD ZUB krvavé chlebové prsty, veselé macronkové tekvičky... KRÁSY JESENE príroda má všetky odtiene červenej, hnedej, zelenej a žltej. VĎAKA APPKÁM SI VYTVORÍTE VLASTNÉ POZVÁNKY, PLAGÁTY ČI STRAŠIDEĽNÉ FOTKY popustite uzdu fantázii. Čím strašideľnejšie, tým lepšie. VAŠA ADELKA

Pri výbere kuraťa som veľmi náročná. Najlepšiu chuť má kura domáce, bio kurča alebo kura chované vo voľnom výbehu kŕmené kukuricou. Na výslednej chuti pokrmu je vždy poznať, akú kvalitu mäsa ste si vybrali. Ak máte svoje kuriatko kúpené, prichádza na rad jeho spracovanie. Potom už stačí iba dobrý recept a výborný obed alebo večera je na svete. Moje pečené kura so smotanou je našim rodinným receptom. Ako dieťa som ho milovala. Najlepšie chutí s varenou ryžou. Pravdupovediac, najviac mi chutila smotanová šťavička, ktorou som si výdatne polievala ryžu. A nie a nie sa dojesť. Nech sa páči, recept pre vás :-). POTREBUJEME 1 celé kura soľ vodu na podliaťie 250ml kyslej smotany pekáč alobal alebo pekáč s pokrievkou POSTUP Umyté a očistené kura dobre nasolíme, vložíme do pekáču, výborné na pečenie sú aj liatinové hrnce. Podlejeme 3dcl vody, zakryjeme pokrievkou alebo alobalom a dáme piecť na 220st. do rúry na hodinu a pol. Keď máme kura upečené do mäkka, odokryjeme ho a celé potrieme kyslou smotanou. Trocha smotany zamiešame aj do šťavy, ktorú pustilo kura (do výpeku). Vložíme naspäť do rúry a na plno pečieme ďaľších 15-20 minút. Smotana sa zapečie a vytvorí na kurati výbornú smotanovú krustu. Smotanové kura sa podáva s ryžou, ktorú dobre polejeme smotanovou šťavou z kurata. Dobrú chuť. Vaša Adelka