HALLOWEEN čo ste o ňom nevedeli

Myslíte si, že Halloween k nám prišiel z Ameriky? A že sa nepatrí maľovať si na tvár rôzne strašideľné veci a vyzdobovať naše obydlia rôznymi hrôzostrašnými dekoráciami? A že my predsa spomíname na našich blízkych na Dušičky?! Tak sa pozrime na tento sviatok z historického hľadiska. Možno vás prekvapí.

Halloween je starší ako by ste si mysleli.

Uctievať si svojich mŕtvych počas jednej noci v roku začali už starí Kelti a s kresťanstvom tento sviatok nemal nič spoločné. V tých časoch ho volali "Samhain".

Zaujímavé na tomto sviatku je aj to, že ako kráčal stáročiami a jeho zvyklosti sa menili s kultúrou alebo náboženstvom, dátum ostával rovnaký. Noc z 31.10 na 1.11.

Od Írska cez Rím putoval naprieč Európou. Od pohanských rituálov až po kresťanský sviatok "Všetkých svätých". Až sa dostal do Ameriky. Tu sa z neho pomaly začal vytrácať vážny charakter a oslava smrti začala byť farebná, magická a čarovná. Plná kostýmov, masiek, zábavnej a strašidelnej výzdoby, ku ktorej neodmysliteľne patria vyrezávané tekvice so sviečkou vo vnútri.

Tento sviatok v nás všetkých stále vyvoláva pocit démonickosti, tajomna a fantázie. Jesenné obdobie, ktoré samo o sebe v sebe nesie koniec, tmu a rozpad, je pre tento sviatok tým pravým obdobím. Všetko okolo nás je pochmúrne, chladné, máme čas sa razstaviť a naposledy sa nadýchnuť voňavého vzduchu z opadaného lístia a odkvitajúcich kvetín. Nadchádza obdobie zimy, oddychu a kľudu.

Tento sviatok nájdeme aj v iných končinách po celom svete v rôznych obmenách. Čo je však veľmi zaujímavé, ľudia sa stále viac a radi vracajú k pohanským zvyklostiam, ktoré sa nevytratili ani stáročiami kresťanstva.

Smrť nie je veselá, ale patrí k životu a nám ľuďom sa nesie ľahšie, ak ju môžeme medzi sebou zdielať. Stretnutia na cintorínoch sa nemusia niesť v pietnej atmosfére, tá je na mieste pri pohrebe. Ale Halloween je oslava, sviatok, kedy sa stretnú rodiny a priaťelia pri nevšednom halloweenskom jedle, ktoré môže byť aj zábavné a kreatívne. Tak isto aj masky, krvavé, škaredé, hororové. Nezabúdajme ani na svoj domov. Výzdoba pomáha odháňať zlých duchov, priblížiť sa našim zosnulým a je to aj krásna aktivita pre celú rodinu, pri ktorej môžeme spomínať. To je jedna z vecí, ktorá deťom uľahčuje pochopiť tento sviatok, nebáť sa ho a ani smrti.

Čo vy na to? Snáď som sa nikoho nedotkla, ale pre nás je tento sviatok veľmi dôležitý. Je veľmi duchovný aj zábavný. Je to zmes smútku z odchodu, aj radosti, že sme spolu. Tešíme sa z maličkostí, ktoré navaríme, z výzdoby nášho bytu, aj z večernej prechádzky po cintoríne, kde zapalujeme sviečky našim blízkym, ktorí už nie sú medzi nami a nechávame sa unášať tou čarovnou chvíľou plnou rozsvietených svetiel. V tom okamžiku sa cítim neskutočne kľudná.

Všetko má svoj začiatok aj koniec.

S láskou spomínam...

TEKVICOVÁ VÝZDOBA

musí byť.