Výsledky vyhľadávania

Svadba je veľká udalosť . Vaša veľká udalosť. Vyžaduje si čas, peniaze, organizáciu, ale hlavne dvoch ľudí, ktorí sa milujú. Niekedy trvá dlhšie, kým sa rozhodnete vstúpiť do manželstva (nám to trvalo 12 rokov). Netreba sa ponáhľať. Vašu svadbu si chcete hlavne užiť. Prípravy na ňu sú celkom príjemné, keď na ne máte čas a vlastnú predstavu, ako by svadba mala vyzerať. Preto som celkom rada, že v mojom prípade to prišlo až vo veku, kedy viem čo chcem a nemusím riešiť bývanie, malinké dieťa a kopec iných vecí, ktoré sa dejú vo veku 20-30 rokov. Obaja sme kreatívny ľudia, preto sme sa rozhodli zorganizovať a vytvoriť si vonkajšiu svadbu na záhrade. Predchádzalo tomu však veľa krokov, kým si s radosťou poviete svoje áno- " 12 mesiacov do svadby " SEPTEMBER 2016 Ako prvé, čo predchádza svadbe je žiadosť o ruku . Aj keby sa zdalo, že je to jednoduché a ľahké, zdanie klame. Môj muž , s ktorým žijem už veľmi dlho a myslela by som si, že to pre neho bude jednoduché, mal veľkú trému. Pred oficiálnou žiadosťou, keď už nám obom bolo jasné, že sa k žiadosti schyľuje, sa ma každý deň pýtal, čo by som odpovedala, keby ma požiadal?? Nikdy som však priamo neodpovedala. Naznačila som mu moju predstavu žiadosti. Pekne s prsteňom a potešilo by ma, keby ako chlap poklakol . Nemusí to byť nasládle ako z filmov, ale ani neromantické "poďme na úrad, veď po tých rokoch už o nič nejde". Priznajme si milé dámy, že svadba v akomkoľvek veku (hlavne ak je vaša prvá a snáď aj poslená), by mala byť zážitkom. Tak seba ani svojho vyvoleného oň nepripravte. Keď sa môj vyvolený odhodlal ku kúpe naozaj nádherného prsteňa , dlho sme nečakali. V tom čase sme boli na dovolenke v Taliansku. Hneď sme vedeli, kde to bude. V prístave bolo vyhliadkové koleso, z ktorého bol nádherný výhľad a hlavne sme tam mali súkromie. Poklakol, požiadal, nasadil prsteň a po mojej odpovedi " áno " sme sa stali oficiálne snúbenci a mohli sme začať plánovať náš veľký deň . Začali sme hneď na zásnubnej večery. Zásnuby sa konali v septembri. Najprv sme rozmýšľali, že svadbu spravíme do dvoch mesiacov. Veď teplo býva teraz aj do konca novembra. Ale čím viac sme rozmýšľali, tým viac sme za zhodovali na tom, že keď už sme tak dlho čakali, chceme svadbu "se vším všudy". Samozrejme s rodinou, kamarátmi, hudbou a dobrým jedlom, najlepšie na nejakom peknom romantickom mieste. ZAČIATOK PREDSVADOBNÝCH PRÍPRAV JANUÁR 2017-júl 2017 A tu sa dostávame k bodu číslo 1. VAŠE VYSNÍVANÉ MIESTO NA SVADBU Myslím si, že čo sa týka miesta vašej svadby, malo by sa Vám páčiť, niečim vás osloviť. Proste malo by mať ten správny esprit. Musíte sa tam cítiť príjemne. Malo by spĺňať rozlohu pre počet pozvaných hostí (nech sa v ňom ľudia nemačkajú, ale ani nech nezýva prázdnotou). My sme si vybrali našu záhradku. Je to naše najmilšie miesto na svete, obkolesené prírodou a dobrými susedmi. Takto to vyzeralo pred svadbou. Bod číslo 2. SVADOBNÝ OBRAD- ÚRADNÝ alebo CIRKEVNÝ Druhým dôležitým bodom vo vybavovaní vašej (ale i našej) svadby) bolo miesto obradu. V mestách to nie je problém, v menších obciach však nie všade nájdete matriku alebo kostol. Oddávať smú iba obce a mestské časti s matrikou. My sme si dokonca museli vybavovať prenesenie svadobného obradu z Bratislavy, lebo sobáš sme chceli mať pri našej záhrade, romanticky vonku ako to vidíme v rôznych filmoch. Tento úkon je finančne drahší, ale odmenou Vám určite bude splnenie vašej predstavy o svadbe. Ochota v dnešných časoch sa pomaly dostáva aj na úrady, takže starostovia sú ústretoví a prídu na vami zvolené miesto a tam vás oddajú. Pokiaľ ste veriaci a budete sa brať v kostole, určite máte viac informácií ako ja. Bola som na pár takýchto svadbách a niektoré boli výborné, iné zase zdĺhavé a nudné. Veľmi záleží od toho, kto vás oddáva. Skúste sa vopred stretnúť a opýtať sa, ako bude obrad prebiehať, aby ste neboli nemilo prekvapení. Bod číslo 3. VÝBER SVADOBNÝCH HOSTÍ Viem, že by ste radi pozvali všetkých kamarátov, známych a celú rodinu až do piateho kolena, ale bohužiaľ v dnešných časoch nie je svadba vôbec lacný špás. My sme si napísali zoznam. Každý zvlášť a potom sme si ich porovnali. Bolo to zaujímavé. Niektorí ľudia boli na obidvoch našich zoznamoch. Niektorí nás zase prekvapili, lebo jeden alebo druhý na nich zabudol. Ak si stanovíte hornú hranicu počtu svadobných hostí, bude to ideálne. My sme mali strop 50 ľudí. Prekročili sme ho. Nakoniec nás bolo 70. Ovšem priestor na záhrade to umožňoval. Ak ste limitovaní uzavretým priestorom alebo finančným limitom, počet hostí neprekračujte. Naši hostia boli rozdelení do dvoch skupín. Jednu tvorila rodina a najbližší priatelia. S tými sme si posedeli pri svadobnom stole s klasickou polievkou a hlavným jedlom v reštaurácii. Druhá skupinka nebola vôbec ukrátená, lebo na záhrade na nich už čakalo pohostenie/raut, krásne ozdobené stoly a exteriér a DJ s hudbou. Keďže bolo teplo a v našom veku už väčšina kamarátov má deti, mohli sa pri čakaní na nás rozptýliť v bazéne a trocha sa ochladiť. Bod číslo 4. VÝBER JEDLA Dlho nám trvalo, kým sme si ujasnili, na čom si naši hostia na svadbe pochutia. Trebalo vybrať menu v reštaurácii, aj menu na záhradu a na celú noc počas svadby, aby nikto neostal hladný. Hlavné pre mňa bolo, aby si tam každý našiel, čo má rád, respektíve pri dnešných rôznych alergiách mal z čoho vyberať. Ale viac-menej sa pridržiavajte toho, čo máte radi vy. Je to hlavne vaša svadba. Nedá sa každému vyhovieť. Vo svete kreatívnych kuchárov vám určite radi poradia a usmernia vás. A raz za život si doprajte presne to, na čo máte chuť vy. My sme si vybrali reštauráciu s veľmi peknými exteriérmi, vo vnútri čistú, s milou obsluhou a dobrou kuchyňou- Svätý Florián vo Vrakúni . Chodievali sme tam už aj pred tým, aby sme ochutnali ich ponuku. Nesklamali a úroveň bola rovnako dobrá aj počas našej svadby. Pre prichádzajúcich hostí sme objednali domáce sirupy, malý aperitiv a malé kanapky. Nie je nič horšie, ako keď musia ľudia postávať hladní a smädní. Malý aperitív hostí uvoľní a rozprúdi diskúziu medzi nimi. Keďže sme mali obrad pri Dunajskej Strede, zvolili sme aj rybie pochúťky. Naše menu v reštaurácii pozostávalo z klasického kuracieho vývaru alebo halászle. Ako druhé sme mali plnený rezeň na bylinkách s ryžou alebo sumčí perkelt s tvarohovými haluškami. Deťom sa najviac zavďačíte niečim nekomplikovaným. Preto dostali pečené kuracie nožičky s ryžou a kompótom. Myslím, že boli všetci nadmieru spokojní. Jedlo si vychvaľujú do teraz. Na záhrade, kde sa konal raut, hostia mali pripravené stoli s pršutom, parmezanom a rôznymi syrmi, domácim chlebom, olivami, čerstvou zeleninou a ovocím... Po našom príchode z obedu z reštaurácie sa začalo na záhrade grilovať. Pomohol nám s tým náš skvelý kamarát, ktorý sa zaoberá cateringom. Prišiel štýlovo oblečený a obsluhoval až do rána. Pripravoval hamburgre, grilovaný syr a kuriatka, pečené bravčové kolená. Bol vždy ochotný urobiť každému na čo mal chuť. Na záver sa podával pravý domáci hovädzí guláš, ktorý nám pripravili naši miestny milovaní "maďarskí" susedia. Nezabudnite! Dobré reštaurácie sa rýchlo rozchytajú. My sme si termím rezervovali asi 5 mesiacov vopred. Ostatné veci sme objednávali 3 týždne vopred a 2 dni pred svadou sme si vybehli do Rakúska nakúpiť pršúty, syry a rôzne pochúťky na stôl. Bod číslo 5. TORTA A SLADKOSTI V tomto bode som zástancom domácich koláčov. Domáca torta a domáce koláče sú proste TOP. Skúste osloviť rôzne domáce gazdinky, vyskúšajte ich tvorbu (napríklad si od nich objednajte koláče na skúšku pri inej príležitosti-narodeniny, oslavy...). Ak by vám nechutili, skúšajte ďalej, kým nenájdete tie pravé. Ja som navštívila aj zopár profesionálnych cukrární, kde koláče vyzerajú síce prenádherne, ale chuť sklamala. Na koláče sa predsa nechcete len pozerať, ale hlavne si na nich dobre pochutiť. Keďže sama pečiem, nemohla som si nič neupiecť. Vybrala som z mojej tvorby bratislavské rožky-makové a orechové. Tie som piekla mesiac pred svadbou. Uskladnila som ich v mrazničke, kde pekne čakali až do svadby. Makronky tiež nemohli chýbať. Ďalej sme mali poťahované cukriky od Tiffany , žerbó rezy od susedky a torjposchodovú svadobnú tortu s tromi príchuťami-karamel, čokoláda, jahoda. Nesmiem zabudnúť ani na čokoládovú fontánu. Je to rýchli spôsob dostať sa ku sladkej slasti a extáze. Na každého hosťa som rátala 5 koláčov. Bolo to dostačujúce a dokonca nám ešte čo to ostalo na druhý deň. Bod č.6. SVADOBNÉ ŠATY alebo TÉMA VAŠEJ VYSNÍVANEJ SVADBY Klasikou stále ostávajú biele šaty pre nevestu a oblek pre ženícha. Avšak v dnešnej dobe možností máte toho na výber viac. My sme nemali žiadnu špeciálnu tému, ale keďže obidvaja milujeme levanduľu, naša svadba sa niesla v tejto farbe. Nie všetko, aby to nebolo gíčové, ale ako základ na zladenie to stačí. Vy si môžete svoju svadbu urobiť napríklad nielen vo vašej vysnívanej farbe, ale napríklad svadba v štýle Big Gatsby alebo stredoveká svadba by nebola na zahodenie. Alebo si urobíte svadbu vyslovene prírodnú, či naopak okázalú zlatú. Naozaj sa tu fantázii medze nekladú. Snáď iba tie finančné. Po vybratí témy si začnete hľadať šaty. Niektoré dievčatá si šaty kúpia, iné požičajú a ak máte šikovnú krajčírku, môžete si ich dať aj ušiť. Ceny za šaty sa pohybujú od 100,- až do 1000,- euro. Aj obleky. S ich výberom by som nečakala na poslednú chvíľu. Nie sú jedlo a preto sa vám v skrini nepokazia a vy budete mať dostatok času postupne si k nim dokupovať rôzne doplnky- topánky, závoj, čelenku, šperky, ozdoby do vlasov. Pri výbere šiat sa riaďte tým, čo všetko v nich chcete/budete robiť (tancovať, robiť rôzne svadobné súťaže...) a či budete celý večer iba v jedných alebo sa budete prezliekať. Ja som si vybrala troje šiat. Predsvadobné biele, svadobné šedo-biele s kvetinkami a popolnočné biele. Dobre mi padlo sa prezliecť. Muži si vystačia s jedným poriadnym oblekom alebo smokingom. Možno len viac košiel na prezlečenie neuškodí. Bod č. 7. SVADOBNÉ OBRÚČKY Túto kategóriu si určite vychutnáte. Budete navštevovať zlatníctva a priznajme sa, koho by to nebavilo. Skúšať si malé trblietové krúžky :-). Myslím si, že už sa vám vo vašom živote nepodarí obehať toľko zlatníctiev ako v tomto období. Máte na výber biele, žlté, ružové zlato, platinu, ocel, striebro, rovnaké prstene alebo pre každého iný. Len sa musíte obrniť a nezblázniť sa z toľkých možností a nátlaku predajcov. My sme is kúpili každý podľa seba. Ja som si objednala biely so zirkónmi. Muž si musel dať vyrobiť u zlatníka na mieru, lebo veľkosť. jeho prstu bola nadmieru netradičná. Bol biely s gravírovaním na štýl Pána prsteňov. Kúpili sme prsteň aj našej 12 ročnej dcérke za odmenu, že nás posunula k našej svadbe, z ružového zlata so zirkónikom. Ceny obrúčok sa pohybujú od 150,- do nekonečna. Predajcovia veľakrát cenu veľmi nadhodnotia. Cena sa určuje od gramov, čistoty zlata, použitých drahých kameňov. Preto vyberajte s rozumom. Bod č. 8. POZVÁNKY a DARČEKY PRE VAŠICH HOSTÍ Pozvánky aj darčeky, ktoré budete dávať vašim hosťom na svadbe nie sú povinnosť. Pozvať môžete aj pekným mailom alebo telefonicky a ani darčeky nie sú nutnosť. Mne sa klasické papierové pozvánky veľmi páčia. Ostávajú ako spomienka, preto som si na nich dala záležať. Kreatívci si ich môžu vyrobiť sami na počítači. Existuje veľa nápomocních programov, fotoshpov a iných pomôcok, ako aj tlačiarne/ faxcopy, kde vám radi pomôžu. Od výberu papiera, farebnosti, obálok... Ja som si takto vyrobila nielen pozvánky, ale aj vejáriky s programom, vďaka ktorým boli hostia informovaní , čo sa bude diať a zároveň sa mohli v teplom dni ovievať. Návod na výrobu nájdete tu . Ďalej som pre hostí pripravovala pierka pre chlapcov a náramky pre dievčatá. Nafotiť som stihla iba náramky. A ako posledné boli mydielka domácej výroby. Návod nájdete tu . Toto sú jedny z najmenej zaťažujúcich vecí na vašu peňaženku a pritom veľmi efektívne . Pozvánky a darčeky sa tiež snažte zladiť do témy vašej svadby alebo by mali korešpondovať s tým, aký ste vy dvaja. Malé prezenty, ktoré sa dávajú na svadobný stôl sú milím vyjadrení, že vám na vašich hosťoch záleží. Môžete si ich vyrobiť sami, nemusí to byť nič drahé. Skôr sa ráta nápad. My sme mali mini krabičky v levanduľovej farbe naplnené poťahovanými cukríkmi pre deti, záložky do kníh pre pánov a sviečky pre dámi. Pri hľadaní som narazila na webe na veľmi milé drobnosti, ktoré sa dajú v takýto deň použiť. Skúste pohľadať. Napríklad môžete mať jednu rovnakú drobnosť pre všetkých hostí a špeciálne drahšie prezenty pre svojich rodičov. Bod č.9. HUDBA- DJ alebo KAPELA Veľmi dôležitý bod. Po jedle a pití je to snáď najdôležitejší bod. Dobrý výber vám zaručí buď skvelú zábavu alebo vašu svadbu potopí. Najprv som veľmi chcela živú kapelu. Aj som ju zohnala a zajednala. Bola to prvá vec, ktorú som rezervovala. Ale človek miení, pánboh mení. A to sa stalo aj nám. Mesiac pred svadbou mi volali, že im do tohto termínu prišli neodkladné záležitosti a moja panika nabrala obrátky. Rozhodili sme siete a hľadali všade možne. Myslím, že osud zariadil všetko tak, ako malo byť a do cesty nám poslal úžasného perfektného DJa, bez ktorého by naša svadba nemala tie správne grády ani volume. Nielenže bol veľký profesionál, ale ja veľmi zábavný človek, ktorý našu svadbu grandiózne odmoderoval, zahral všetko, čo mal a zabával našich hostí do 6 do rána. Klobúk dole DJ Tusom. Ďakujeme . Z pochopiteľných dôvodov je fotka rozmazaná. Dúfam, že chápete :-). Je len na vás, čo si vyberiete. Dôležitý je váš hudobný vkus a na čo radi tancujete. Ovšem tí, čo vám budú na svadbe hrať, by mali mať svoju prácu radi a vložiť do nej svoje srdce. Ak sa vám niekto na prvý pohľad a počutie nepáči, skúste hľadať ďalej. Bod č.10. PROGRAM PRE HOSTÍ Nemali by ste sa spoliehať na zábavného strýka alebo veslých kamarátov, ktorí sú zábavní až po nejakom tom promile. Vytvorte si vlastný originálny program, ktorý hostí zabaví a rozprúdi v nich krv. My sme si program rozložili na etapi. Počas 5 hodín sme vytvorili pre hostí netradičné zábavky. Ako prvé sme pre deti aj dospelákov objednali strielanie z luku a pre deti sme pripravili bazén, nech a zabavia. Využívali ho až do zotmenia. Svadba už nemusí byť strohou záležitosťou, pri ktorej sa dodržuje dekórum, ale podstatné je ako sa ľudia zabavia. Určite nebudú spomínať ako pekne obleční stáli pri fotení, ani či pili z kryštálu, ale určite si spomenú na ten pocit radosti a bezprostrednej zábavy. Dobré emócie sa nedajú kúpiť. Po lukostrelbe si moja dcérka s mužom užili vlastné živé spevácke vystúpenie. Kedy inokedy, keď nie na vlastnej svadbe. Bolo to prekrásne. O ďaľšiu hodinku prišli na rad naši tanečný lektory zo štúdia BABONY , kam sme chodili oprášiť naše tanečné kreácie. Nielenže nás naučili zopár tanečných krokov, zapojili do tanca všetky vekové kategórie, ale aj predviedli niečo zo svojho profesionálneho tanečného umenia. Bolo sa na čo pozerať. Program končil ako inak ohňostrojom, ktorí bol síce bodkou programu, ale ani zďaleka koncom našej zábavy. Na niektorých svadbách tento program zastrešuje starejší. Zábava sa odvíja od zvyklostí v danej lokalite. Hostia robia rôzne súťaže a tradície- hádzanie kytice, krájanie torty, prvý tanec aj s rodičmi, .... toto všetko sme mali aj my. Ale jeden deň vo vašom živote skúste spraviť naozaj zázračný a plný prekvapenia pre ostatných. Bod č.11. SVEDKOVIA Kategória pre niektorých jasná, iní musia hľadať, kto by im išiel za svedka. Svedok môže byť iba na malí okamih súčasťou svadby, ale môže to byť aj človek, ktorý je vám nápomocný, podiela sa na výrobe vašej svadby a zapojí sa do všetkých príprav. Dôleité je, že by to mal byť človek, ktorého máte radi a on vás. Mal by vás podporovať a tešiť sa z každého kroku vašej predsvadobnej prípravy. Proste by mal byť zainteresovaný. Môže to byť aj vaša sestra, brat, najlepší kamarát alebo kamarátka. Ja som mala najlepšiu svedkiňu na svete :-). Stála pri mne, pomáhala a keďže je to aj skvelá violistka, zahrala nám svadobný "pochod" pred samotným obradom. Aby som vás však nevystrašila iba samými povinnosťami, obdobie pred svadbou sme si z mužom naozaj užívali. Trávili sme spolu veľa času pri plánovaní. Tešili sme sa z kompletizovania našich nápadov. Keď sa nám podarili niečo dobre vybaviť alebo nakúpiť pekné dekorácie, boli sme na seba veľmi hrdí. Najviac sme si užili na predsvadobnej tanečnej príprave pod vedením Babony štúdia, kde nás učili rôzne tance- valčík, waltz, tango a neskôr sme si dali aj súkromné hodiny na nácvik nášho prvého tanca. Okrem toho sme skoro každý víkend sedeli v cukrárni, aby sme stihli všetko poochutnávať. S priateľmi sme chodili ochutnávať víno a veľa sme sa rozprávali o "živote chrústa". Bolo to pre nás krásne obdobie aj napriek stresom, lebo sme si to naplánovali a vybrali my. Zvládli sme to všetko na čas, svadba bola presne podľa našich predstáv a teraz sme už oficiálne (po zásluhe) MANŽELIA :-). Držím palce všetkým, ktorých to ešte len čaká. Určite to zvládnete na jednotku. PS: nechajte si nejakú energiu hlavne na Svadobný deň, aby ste si to poriadne užili s ľuďmi, ktorých máte radi a ktorí majú radi vás. PS2: naozaj zo srdca ďakujeme všetkým kamarátom, ktorí nám neuveriteľne pomáhali deň pred svadbou a deň po. Bez vás by to nebolo to pravé orechové. Vaša už vydatá Adelka Adelkas Kitchen

Zelený až na samý koniec. Vyzerá ako prerastená jarná cibuľka. Biely od koreňa, tmavozelený ku koncu. Je príbuzným cesnaku a cibule. Pochádza z juhozápadnej ázie. Postupne sa dostal do južnej Európy a aj k nám na Slovensko. Vyskytoval sa aj v južnom Anglicku a Perzii. Pestuje sa už tisícky rokov. My ho považujeme skôr za dodatkovú, nie moc atraktívnu, zeleninu, ktorú pridávame do polievok, k mäsu...skôr na dochutenie, ale kedysi bola táto zelenina veľmi cenená. PÓR ČO OBSAHUJE A AKÉ LÁTKY SÚ PRE NÁS NAJCENNEJŠIE? Sacharidy a bielkoviny Vitamíny A, B, C, E, K Minerály mangán, železo, magnézium a vápnik Je plný vlákniny a považuje sa za prírodné antibiotikum Obsahuje veľmi zdravé sírne silice Karotény a kyselinu listovú VÝZNAM PRE NAŠE ZDRAVIE Pór je skvelým pomocníkom pre naše trávenie. Podporuje našu mikroflóru. Je prirodzeným nepriteľom baktérií a plesní, ktoré v našom zažívacom trakte nechceme. Obsahuje vitamín K, ktorý prospieva našim žilám, tráveniu a našim kostiam. Doprajte si ho, ak chcete mať lepší zrak, ak ste tehotná, pre krásnu pokožku alebo ak máte problém s cholesterolom. Radi sa opaľujete? V letných mesiacoch si ho určite doprajte. Hlavne jeho zelenú časť. Vďaka betakaroténu a antioxidantom sa vám vaša pokožka po slnení poďakuje. Na Slovensku sa póru darí veľmi dobre. Skúste si ho vypestovať na záhrade. Môžete ho používať hneď pri príprave varených, dusených a pečených jedál. Alebo si ho nakrájať, zamraziť a odložiť na neskôr. Sušený sa dá použiť ako ochucovadlo do polievok a iných zdravých jedál. Ako na pórovú polievku alebo chlieb s pórom a slnečnicovými semienkami nájdaš v receptoch. PRE VIAC RECEPTOV A ZAUJÍMAVÝCH INFORMÁCIÍ MA SLEDUJ NA INSTAGRAME A FACEBOOKU. POZRITE SI PONUKU KURZOV V ŠKOLE VARENIA TU

Na želanie pridávam recept na pražené mandle v karamele. Takéto mandle môžete použiť nielen ako malú sladkosť na okamžité chrúmanie, ale môžete ich pridať do raňajkového musli alebo nalámané pridať ako ozdobu na koláče a torty. Je veľmi dôležité, aby ste mandle poriadne opražili. Pri pražení sa mandle trocha zlostia a pukajú. No vďaka tomu sa zvýrazní ich oriešková chuť a vytiahnu sa všetky chute. Karamel ich celé obalí, vďaka čomu budú neodolateľne sladké. POTREBUJEME 200g celých mandlí v šupke 0,5dcl vody 100g trstinového cukru alebo klasického (pre ešte lepšiu chuť môžeme pridať trocha mletej škorice) panvicu s hrubším dnom, najlepšie nepriľnavú papier na pečenie POSTUP Na rozohriatu panvicu dáme mandle. Pražíme ich na silnom plameni a občas ich prehodíme vareškou. Netreba často, ale dávame pozor, aby sa nám nepripálili. Praženie trvá zhruba 10 minút. Dobre opražené mandle začnú chytať tmavšiu farbu a vydávať pukajúci zvuk. Začnú prenikavo mandlovo voňať. Hotové presypeme do nádobky, kde budú čakať na karamel. Do tej istej panvice, bez mandlí, nalejeme vodu a pridáme cukor. Začneme variť. Postupne sa rozpúšťa cukor. Na povrchu sa začnú tvoriť bublinky. Ale ešte stále to nie je karamel. Necháme variť až do momentu, kedy cukor zmení farbu na hnedú. Trvá to asi 5-10 minút, záleží od panvice. Karamel poznáte aj podľa vône. Ak chcete, teraz pridajte škoricu. Počas varenia sa vyparila voda a ostal len krásny tekutý karamel. Do karamelu vhodíme opražené mandle. Jemne ich premiešame, aby sa dostal karamel na každú mandľu. Na plech si dáme papier na pečenie. Nemusíte mať plech, ale mandle sú veľmi horúce, tak aby ste si nepoškodili kuchynskú linku, bude slúžiť ako izolant. Hneď ako sme obalili mandle karamelom, nalejeme ich na papier. Snažíme sa ich oddeliť. Nevadí aj keď nám ostanú niektoré zlepené. Idú oddeliť aj po vychladnutí, ale je to pracnejšie. Po úplnom vychladnutí sú pripravené buď hneď na zjedenie alebo si ich dáme do sklenenej nádobky a môžeme ich postupne používať podľa chuti a nálady. Polámané sa náramne hodia napríklad na prírodný biely jogurt alebo k cereáliám. Takéto chuťovky sa určite hodia aj na slávnostný stôl, vyskúšajte, čo vám na ne povedia vaši kamaráti a rodina. Prajem pekné praženie so sladkou bodkou. Adelka. Ďakujem za sledovanie na IG a FB.

Každý rok sa teším na dovolenku v Chorvátsku . Myslím, že nie som jediná? Že? Okrem vzduchu, mora a nádhernej prírody, tam chodím za jedlom. Na začiatku dovolenky chodíme po reštikách. Keď sa zúži náš rozpočet, prichádza na rad domáce varenie. Pred varením si ideme užiť na miestne trhovisko a do rybární. Tam dostanete úplne všetko, čo budete potrebovať na varenie. Mojimi najobľúbenejšími jedlami, ako inak, sú morské veci- chobotnice, ráčikovia, rôzne ryby, ale hlavne sa teším na slávky (školkje), teda čierne ulitky. POTREBUJEME 1kg čerstvých slávok (dostanete ich aj na Slovensku v obchodoch s rybami) 1dcl olivového oleja 1 zväzok čerstvého petržlenu 1 hlavičku cesnaku trocha vody na podliatie jeden citrón _____________________ 100g soli a studenú vodu _____________________ 100g prézlí alebo kúsok bieleho chleba (pokiaľ chcete bezlepkovú verziu, nie je nutné chlieb pridávať) POSTUP Keď prinesiete slávky domov z obchodu, najprv ich musíte vytriediť. Je pravidlo, vďaka ktorému sa vám nestane, že zjete starú alebo pokazenú mušľu. Pred varením vyhodíme všetky mušle, ktoré sú otvorené a po dovarení nejem tie, ktoré sa neotvorili. Takže na začiatku vytriedime všetky, ktoré sú už otvorené. To preto, lebo už nie sú živé, tým pádom môžu byť aj pokazené. Umyjeme ich studenou vodou. Ja si dávam ešte tú robotu, že vytrhám rastlinky, ktorými sa mušľa pridržiavala. Trčia zo spodnej časti mušle. Vďaka tomu po dovarení ostáva iba čistá mušľa a pod zubami vám nechrúmu rôzne chamraďky. Očistené slávky naložím do studenej vody, do ktorej pridáte soľ. Stačí na 2-3 hodinky. Dáme do chladničky. Tento postup mi poradila moja kamrátka z Chorvátska- Dada, ktorej ďakujem za pomoc pri príprave :-).. Vďaka tomu sa z mušlí ešte uvoľní piesok, ktorý sa v mušli nachádza. Pred varením si mušle zlejeme a opláchneme. Do hlbšieho hrnca dáme olivový olej, rozpálime ho a vysypeme naň všetky mušle. Chvíľku restujeme. 2-3 minútky. Mušle sa robia naozaj veľmi rýchlo. Podlejeme trochou vody. Nie veľa, lebo samotné mušle pustia dosť vody. Zakryjeme hrniec pokrievkou a necháme dusiť naplno 5-7 minút. Uvidíte ako sa mušle krásne otvoria. Vtedy sú hotové. Počas varenie si pripravíme bylinky. Petržlenovú vňať a cesnak si nakrájame na jemno. Možno vám pomôže aj elektrický sekáčik, keď sa vám to nechce robiť ručne. Pridáme zvyšný olivový olej. Keď slávky dáme dole zo sporáku, ešte do horúcich nasypeme petržlen a cesnak. Teraz môžete prisypať prézle alebo chlieb natrhaný na menšie kúsky. Ja som ho tam nedávala lebo som robila mušle so špaldovými cestovinami- špagetami. Ak ste celiatik, kľudne chlieb vynechajte. Budú výborné aj tak. Pod pokrievkou necháme všetko oddychovať ešte pár minút. A môžeme podávať. S bielym chlebom alebo si k nim primiešajte špaldové špagety, tak ako ja. Pokvapkajte čerstvým citrónom. Dostanete sa do raja. Pri konzumácii nejedzte mušle, ktoré ostali zavreté. Tie už nie sú dobré. Dobrú chuť. Budem vďačná, ak recept budete zdielať. Ďakujem Adelkas Kitchen

Bývate aj vy pred sviatkami taký chorľavý a sadne si na vás všetko, čo stretnete v škole, robote alebo v autobuse? Nám sa to tento rok tiež stalo. Tým pádom sme museli vynechať návštevy vianočných trhov, nákupných centier a rôznych príjemných koncertov, ktoré nám v tomto predvianočnom čase spríjemňujú voľný čas. Sediac doma som si vymyslela veľmi peknú a osožnú činnosť, do ktorej sa môžu veľmi ľahko zapojiť aj deti. Vďaka nenáročnosti práce to zvládne každý, kto má rád kreatívne a ručné práce. Vianočný obrus ozdobený pomocou formičiek na pečenie a disperznej farby urobí váš sviatočný stôl výnimočným a zaručí jedinečnosť takéhoto dielka, lebo tento obrus budete mať iba vy a nikto iný. Ja som si vybrala tento rok látku modro sivej farby. V kombinácii s bielou a zlatou farbou mi to pripomína zasneženú krajinu v horách po západe slnka. Vy si však môžete zvoliť farbu látky akúkoľvek- červenú, bielu, modrú, striebornú....a od farby látky závisí disperzná farba/farby, ktoré k nej dokombinujete. Ja som na náš obrus použila hviezdičky a sobov, ale váš výber môže byť úplne odlišný. Napríklad biely obrus so zelenými stromčekmi alebo červený so srdiečkami a vločkami, by určite boli krásne kombinácie. NA VIANOČNÝ OBRUS POTREBUJEME látku veľkosti stola + 25cm prevys z každej strany ( my máme stôl 150x80cm, kúpila som látku 200x140cm) disperznú farbu podľa vášho výberu (postačia aj detské disperzné farby, ktoré máte doma) formičky/vykrajovátka na vianočné pečivo štetec mysky na farby podložku pod obrus (aby ste si nezafarbili dlážku) Keď máte všeto potrebné nakúpené a pripravené, nájdite si v byte, najlepšie na podlahe, voľné miesto a položte na neho podložku alebo papier, ktorý zabráni pretečeniu farby. Ja som použila baliaci papier, ktorý je pevnejší. Na neho uložíme vyžehlenú látku. Samozrejme je dôležité látku zo všetkých strám obšiť ako obrus. Do rovných mysiek si dáme disperznú farbu. Ak je hustá, rozriedime ju trochou vody a štetec nám pomôže farbu rozmiešať. Vyberieme si vykrajovátka, ktoré sa nám budú hodiť na zdobenie a začneme. Vždy si vykrajovátko namočíme do farby a celou plochou pritiskneme na látku. Nebojte sa a zapojte do zdobenia aj deti. Dobre sa pri tom zabavíte a oni budú hrdé na váš spoločný výtvor. Možno si pri večeri budú dávať aj väčší pozor, aby obrus nezašpinili. Takto pokračujeme, dokým nemáme ozdobený celý obrus. Ak sme s výzdobou spokojní, formičky umyjeme aj s podložkami a štetcom,aby farba nezachla. Išla by po zaschnutí ťažko dolu. Disperzná farba zaschína veľmi rýchlo, takže náš obrus po dopečiatkovaní bude skoro hotový. Ešte si dávajte pozor. Ak farba pretečie až na podložku, obrus od nej oddelíme ešte pred úplným zaschnutím, aby sa k sebe neprilepili. Pri výbere farby sa nevyhýbajte ani zlatým alebo strieborným trblietavým farbám. Tie po zaschnutí nie sú také výrazné, ale krásne vianočne sa lesknú a ich trblietanie bude nádherné. Týmto istým spôsobom si môžete vyrobiť aj baliace papiere na vaše darčeky . Vyberte si jednofarebný papier a pekne ho opečietkujte. Bude jedinečný a bude tešiť každého obdarovaného. Bude vidieť, že ste si na jeho darčeku dali naozaj záležať. Doplnte ho krásnou stužkou a kúskom vetvičky s ihličím. Bude nielen krásny , ale aj voňavý. Prajem vám krásne, kreatívne, voňavé, ale hlavne Vianoce prežité v zdraví s ľuďmi, ktorých milujete.

Kedy pečiete túto klasiku vy? Počas vianočných sviatkov alebo až na Veľkú noc? Ja ju pečiem pred Vianocmi, lebo počas celého roka mávam slané raňajky, ale počas sviatkov si rada doprajem pravú domácu vianočku s hrozienkami, ktoré boli namočené v rume, natretú maslom alebo opečenú v hriankovači s trochou medu. Aká je tá vaša obľúbená kombinácia? Pokiaľ si nájdete čas, pripravte a upečte si aj vy svoju vlastnú vianočku. Vôňa vianočky je sladká, prenikavá a doma robená vám vydrží aj viac ako týždeň, na rozdiel od tých kupovaných. Samozrejme, ak ju skôr nezjete, tak ako my. POTREBUJEME 500g hladkej celozrnnej špaldovej múky (alebo 2/3 bielej a 1/3 celozrnnej) 75g trstinového cukru 75g (mäkkého) masla 230 ml mlieka 20g kvasníc 10g soli šťavu a kôru z pol Bio citróna 100g hrozienok ( najlepšie Bio) a 2 PL rumu POSTUP Všetky ingrediencie, okrem hrozienok a rumu, vymiesime do hladkého cesta. Kto je zvyknutý urobiť si najprv kvások z mlieka a kvasníc, nech tak kľudne spraví. Ja sa s kváskom nerobím. Je to podľa mňa prežitok z dôb, kedy sa stávalo, že kvasnice už neboli živé. V denšných časoch, kedy v obchodoch dostanete 100% čerstvé kvasnice, tento krok vynechávam. Hladké, kompaktné cesto dáme do väčšej misky vykysnúť. Po 20 minútach cesto stlačíme päsťou a necháme kysnúť daľšiu 1 hodinu až 1 a pol hodiny. Podľa teploty, akú máte doma. Cesto dobre vykysnuté zdvojnásobí svoj objem. Počas tohto času necháme hrozienka namáčať v rume. Vykysnuté cesto zmiesime spolu s hrozienkami, z ktorých zlejeme prebytočný rum. Miesime 10 minút. Teraz prichádza na rad zapletanie vianočky. Pre začiatočníkov to je trocha problém, ale v dnešnej dobe rôznych návodov, videonávodov...určite nájdete také pletenie, ktoré zvládnete. Ja som sa odhodlala na pletenie z 8 kúskov. Cesto som si rozdelila na rovnakých 8 častí. Spodný diel som zaplietla zo 4, na neho som položila pletenec z 3 a úplne na vrch z 2 častí. Najzložitejší je spodný, stredný je klasický ako cop a vrchný najjednoduchší, iba sa 2 šúlce omotajú okolo seba. Pri kladení jednej časti na druhú vždy potierajte bielkom, aby sa vrstvy k sebe prilepili. Na koniec potrieme celú vianočku bielkom, aby nevyschla počas druhého kysnutia. Necháme kysnúť zakrytú 30-50 minút. Závisí od teploty, ktorú máte doma. Pred pečením potrieme celú vianočku žĺtkom a dáme piecť do vyhriatej rúry na 170° na cc 45 minút. Z rúry vychádza nádherná vôňa a vám sa podarila vytiahnuť zlatohnedá kráska? Vtedy viete, že tak ako ja, budete mať počas sviatkov sladučké raňajky. A verte, že keď k vám príde návšteva, určite neodolá vašej krásnej domácej VIANOČKE. Takto voňavo a krásne oslavujeme Vianoce na Slovensku . Prajem Vám krásne sviatky

Aj tento rok budú Vianoce. Čas pred nimi si deti krátia Adventným kalendárom. Získavajú pri tom síce silný návyk na cukor, ale čo by sme pre nich z lásky neurobili. Každý rok v novembri rozmýšľam aj ja, aký Adventný kalendár by som zaobstarala tej mojej ratolesti. Najobľúbenejšie sú u nás ušité papučky, ktoré som mala ešte ja a moja dcérka ich po mne zdedila. Plniť ich plním sama a veľmi ma to baví. Vyberám rôzne chutné drobnosti. Napĺňam ich ovocím, domácimi napečenými dobrotkami a čokoládkami, pralinkami, kinderkom. To je taká naša klasika a je určite chutnejšia ako niektoré hnusné čokoládky obalené v krásnom obale. Ďaľšou možnosťou Adventného kalendára je, že si ho celý napečiete sami. My s dcérkou sme sa rozhodli potešiť jej triedu v škole a vyrobili sme im špeciálny kalendár, celý medovníkový. Perfektne im ozdobil triedu a hneď to tam začalo predvianočne rozvoniavať. Každý spolužiak mal svoj medovník s číslom a menom. Aby sa nehádali. Nejdem rozpisovať celý postup, ten je zrejmý z fotiek - upečiete a ozdobíte medovníčky a snažíte sa ich na niečo elegantne zavesiť. Dúfam, že som vás inšpirovala. Prajem vám, aby ste advent prežili kľude, harmónii a tvorivej atmosfére. Vaša Adelka

Dostalo sa mi tohto veľkého šťastia a mohla som navštíviť nádhernú panenskú krajinu NOVÝ ZÉLAND. Je to asi to najvzdialenejšie miesto, kam sa dá letieť. Nekomfort z letu je ale odmenený nezabudnuteľnými vizuálnymi aj gastronomickými zážitkami, s ktorými sa rada podelím a vy si aj takto môžete vychutnať zážitky z diaľok u seba doma . Táto panenská rozľahlá ostrovná zem, ktorú obmýva Tichý oceán mi priniesla mnoho nových chutí, navštívila som niekoľko miestnych reštaurácií, kaviarní, bufetov aj fastfoodov a snažila som nafotiť, čo išlo, aby som sa o to s Vami mohla podeliť. Prajem príjemný výlet. Novozélandská cukráreň a čokoládovňa PATAGÓNIA Táto miestna Novozélandská cukráreň a čokoládovňa zaujme už hneď pred vchodom. Jej dizajn sa nesie v príjemnej čokoládovo hnedej farbe. Väčšina interiéru je vyrobená z dreva. Pri vchode ucítite božskú vôňu pravej čokolády. Nedá sa nevojsť. Keď vstúpite, privíta vás útulný priestor, vytrínky so samými dobrotami, pralinkami, koláčmi (hlavne čokoládovými) a keďže ich prevádzky sú v turistických lokalitátch, nesmie chýbať kvalitná zmrzlina, ktorej jeden kopček sa rovná našim 5tim kopčekom. Veľká škoda by bola, keby ste sem prišli najedený, nedajbože po obede, neužili by ste si tu. Sem treba prísť na neskoré raňajky alebo vynechať obed a pekne sa tu sčemeriť a objesť týmito fantastickými čokoládovými sladkosťami. Najlepšie je, keď je vás viacej a každý si dá iný koláč, či zmrzlinu a potom necháte taniere kolovať. Takto sa aj mne podarilo ochutnať skoro všetko. Môj favorit ale ostal čokoládový zákusok menom VULCANO- čokoládové cesto, preliate horúcou horkou čokoládou, doplnený vanilkovou zmrzlinou a jahodou. Wafle so zmrzlinou, palacinky so zmrzlinou, mouse torty, milkshejky a to všetko doplnené čerstvým ovocím- to je ponuka v Patagonii.. Bolo to čokoládovo božské, aj teraz sa mi zbiehajú slinky a v nose cítim vôňu čokolády. Ak sa niekedy vyberiete na Nový Zéland, zastavte sa aj v tejto úžasnej čokoládovni a cukrárni PATAGONIA. Ak sa vám článok páčil, zdielajte ho. Ďakujem, Adelkas Kitchen.

Už samotná návšteva Nového Zélandu je jedna veľká prechádzka botanickou záhradou. Ale nedalo nám nevybrať sa aj do mestskej botanickej záhrady Dunedin Botanic Garden - do najstaršej botanickej záhrady na Novom Zélande. Táto nádherná botanická záhrada bola vytvorená pred viac ako 150 rokmi prvými prisťahovalcami (kolonizátormi) , ktorí sa sem doplavili hlavne z Anglicka. Má rozlohu 30,4 hektárov a nachádza sa tu viac ako 6800 druhov rastlín a stromov. Je rozdelená do viacerých častí Pôvodná kolekcia rastlín Alpský dom Arboretum Kolekcia kamélií Záhrada ticha Svetová kolekcia Zimná záhrada (sklenník) Kvetinové záhony- Mediteránska časť Rododendróny Skalničky Ružová záhrada Vodné rastliny (jazierka a život v nich) V časti Pôvodná "natívna" kolekcia rastlín nájdete pôvodné a ohrozené rastliny Nového Zélandu, ktoré sa tu vyvíjali a rásti po stáročia samostatne na uzavretom ostrove, vzdialeného stovky kilomentrov od iných civilizácií. Aj vďaka tomu väčšinu pôvodných rastlín nenájdete nikde inde na svete, iba na Novom Zélande. K nim patrí napríklad praveké papradie - papraď strieborná , ktoré ako mladé vyzerá podobne ako to naše, ale časom dokáže vyrásť do monumentálnych rozmerov. Často sa dá vidieť ako dospelá rastlina, ktorá skôr pripomýna palmu ako papradie. Pre Novozélanďanou je táto rastlina štátnym znakom a minulý rok sa skoro dostala aj na vlajku Nového Zélandu. Potom tu nájdete nádherné a obrovské stromy, ktoré sa vďaka prímorskému prostrediu museli zoceliť a byť dosť pevné a silné, aby sa tu udržali a prežili. Na fotkách to nie je moc dobre vidieť, ale väčšina stromov na Novom Zélande vo voľnej prírode je 2x až 3x väčšia v merítku ako ich poznáme zo strednej Európy. Sú ošľahané vetrom a slaným vzduchom, asi ako celý Nový Zéland. Nádherná prechádzka pre mňa bola prechádzka cez pôvodný les a cez arborétum. Krásne voňal, stromy sa ťahali k nebesiam a boli plné energie. Vidieť tu môžete napríklad široké spektrum ihličnatých druhov pestovaných spolu s rôznymi druhmi drevín. Pinus, Abies, Picea a Cupressus sú niektoré z ihličnanov a opadavé Acer a stále zelený Eucalyptus. Z lesa sme sa postune presúvali ďalej popri voliérach s papagájmi. Po zhovorčivých papagájoch sme sa vynorili pri čarovnej ceste, ktorá bola vytvorená z trávnatého koberca, ktorý lemovali kríky rôznych druhov rododendrónov. Moja teta, žijúca na Novom Zélande, sa po ňom chodí pravideľne prechádzť v čase kvitnutia rododendrónov. My sme to šťastie nemali, lebo sme tam boli v čase, keď už akurát dokvitli, ale pre mňa to bol aj tak nádherný zážitok. Tráva na chodníku bola ako z rozprávky. Museli sme sa vyzuť a prejsť si ju na boso, pre dokonalý zážitok. Na konci tejto zelenej prechádzky na nás čakala časť Mediteránska záhrada , kde nás ovanula známa vôňa Chorvátska. Levandula, šalvia a plno iných rastlín, ktorých meno nepoznám, ale vône boli tak známe. Pocit, že som v Chorvátsku, umocnil aj pohľad na okolitý oceán. Je to najmladšia časť botanickej záhrady. Vznikla okolo roku 1948. Po vonkajšej prechádzke sme vošli do nádhernej Zimnej záhrady- sklenníku . Tu sme našli exotické rastliny od výmyslu sveta. Nádherne kvitli, popýnali sa okolo nás a ich vôňa nás dostala. Nachádzali sa tu aj rôzne druhy kaktusov, ktoré pripomýnali niekedy aj neslušné "veci". To už nám trocha vyhladlo. A keďže vstup do botanickej záhrady bol zdarma, išli sme svoje vreckové minúť do centrálneho "bufetu". Volal sa "Croque-O-Dile Cafe" a bola to skôr reštaurácia s kaviarňou, veľmi "family friendly". Nechýbal tu detský kútik, ale viac menej sa deti mohli hrať a prechádzať všade, dokonca aj za pultom, kde vydávali samé dobroty. Atmosféra bola rodinná, všetci sa usmievali, jedlá boli čerstvé, aj bezlepkové alebo bez laktózy. Samozrejme ste tu dostali aj teplú polievku, rôzne obložené domáce pečivá, kiše...a pri tom priestory neboli veľké, ale aj napriek tomu sme si pohodlne sadli a cez polkruhové presklenie sme sa mohli kochať pohľadom von na zeleň. Márne sme hľadali puch prepáleného oleja a spálených hranoliek, či dvojdňový hot-dog, zato radosť a pocit prírody nám spríjemňovali stále poletujúce vrabčeky, dnu a von, ktoré si radi pochutnali na chlebových zvyškoch na zemi. Nikto ich nevyháňal, deti sa z nich veľmi tešili a napriek tomu tam bolo čisto a útulne. Po zahnaní nášho hladu, sme mohli ísť bez výčitiek nakŕmiť miestne kačice, ktoré bývali v miestnych jazierkach. Krmivo pre ne sme dostali pri bufete zadarmo (mohli sme dobrovoľne prispieť do kasičky) koľko sme chceli. Bolo tam prichystané pre vodné vtáky, namiesto stále prikazujúcich tabuliek "NEKŔMTE VTÁKY". Deti sa naučili, čím môžu a čím nemôžu takéto vtáky kŕmiť a každý to dodržoval. Nikoho by nenapadlo potajomky nosiť rožok z domu, aby vaše dieťa videlo vtáky pri kŕmení a užilo si tú radosť. Kačka na fotke je pôvodný druh kačice novozélandskej. Má trocha iné sfarbenie ako tie naše a je väčšia. Po tejto zastávke nám prišlo ľúto, že už sme peši prešli celú botanickú záhradu a mali by sme ísť preč, tak sme ešte využili malý elektromobil s vodičom, ktorý nám za naozaj minimálny poplatok urobil okružnú polhodinovú jazdu. Bol to starší pán pôvodom Angličan (jeho pradedko s prababkou sa presťahovali na Nový Zéland). Nielen že bol veľmi priateľský, zvedavý čo sa deje v Európe, ale spravil nám aj nádherný výklad o pôvodných rastlinách Nového Zélandu, aj keď to nemal v popise práce. Po autoexkurzii sme ešte išli pozrieť ružové záhony. Angličania, ktorí sem začali prichádzať zhruba pred 150 rokmi, nevedeli bez ruží žiť. Preto sa tu nachádzalo viac ako 150 rôznych druhov ruží z celého sveta s nádhernými názvami, hlavne ženských mien. Našla som tam meno svoje aj mojej dcéry. A to už sa pomaly končil deň a bolo na čase ísť domov. Vôbec sa mi nechcelo. Keby ma tak neboleli nohy, určite by sme tam ostali ešte chvíľku a posedeli si na trávniku pod stromami, kde sa začali zbierať mladí ľudia a rodinky, posedávali, hrali sa alebo si urobili piknik v tráve. Kliknite na obrázok a pozrite si celý FotoAlbum "Botanická záhrada na Novom Zélande v meste Dunedin" alebo fotky nájdete v kategórii FOTO ALBUMY. Som rada že som vás mohla aspoň takto virtuálne preniesť tisícky kilometrov ďaleko a počas zimných dní vám priniesť trocha tepla. Ak sa vám článok páčil, zdielajte ho, ďakujem. Adelkas Kitchen

Dlho som premyšľala, čím by som potešila svojich svadobných hostí. Malý darček poteší každého. Dlho som hľadala na internete a v obchodoch, keď mi došlo, že najlepší darček je ten, vlastnoručne vyrobený. Mydlo som ešte nevyrábala. Bola to pre mňa výzva. Ako prvé som skúsila nájsť nejaký postup. Potom predajňu, v ktorej by som dostala všetko na výrobu takýchto mydiel. Bola som prekvapená, že v dnešnej dobe to vôbec nie je zložité. Našla som hneď niekoľko predajní na nete. Sortiment v nich bol skoro identický. Môžete sa rozhodnúť pre mydlovú hmotu priesvitnú alebo bielu krémovú. Dokonca sú už aj veľmi kvalitné mydlové zmesy s prímesou bambuckého masla alebo kozieho mlieka. Ja som si vybrala tú s kozím mliekom. Viem, že takéto mydlo nebude vysušovať pokožku a bude nádherne hladké a lesklé. Urobila som krok správnym smerom. S výberom som bola nadmieru spokojná. Ako druhé na rad prišlo rozhodovanie o farbe a vôni, ako bude mydlo vyzerať vo finále. Keďže naša svadba bude vo farbe levandule, vybrala som farbu na mydlo fialovú a silicu vône levandule. Keď som mala všetko doma po kope, výroba mohla začať. NA 25 levandulových MYDIELOK BUDETE POTREBOVAŤ 25 malých formičiek v tvare košíčkov (alebo iné kovové formičky podľa vášho vkusu) 1Kg mydlovej hmoty pár kvapiek fialovej farby na mydlo 7 kvapiek levanduľovej silice (Môžete pridať aj peeling. Ja som pridala peelingové zrniečka z mletých mandľových škrupín. Na obrázku je ich vidieť na povrchu.) Väčší hrniec 2 sedemdecové zaváracie poháre vodu malú naberačku POSTUP Najprv si nakrájame mydlovú hmotu na menšie kocky. Lepšie sa nám potom zmestí do pohárov. Vložíme ich postupne do pohárov. Mne sa tam nezmestili všetky na raz, ale postupne, ako sa hmota roztápala a klesala, pridávala som ich ďalej. Poháre vložíme do hrnca, do ktorého nalejeme vodu asi do 2 tretín výšky pohárov. Zapneme šporák a necháme hmotu roztápať. Počas roztápania ju nemusíme moc miešať, nech nevytvoríme bublinky. Keď sa začne hmota rozpúšťať, pridáme pár kvapiek farbiva. Chvíľku mu trvá, kým sa rozpustí, preto ho pridávajte postupne. Ak chcete tmavší odtieň, pridajte viac. Rozpúšťanie trvá aj takých 20-30 minút. Hmota ale musí byť pred nalievaním do foriem poriadne roztopená. Nesmie mať v sebe hrudky. Po úplnom rozpustení pridáme éterický olej, čiže silicu. Vôňu si vyberajte podľa seba. Možností je naozaj veľa. Vmiešame ju do rozpustenej hmoty. Teraz je mydlová hmota pripravená na nalievanie do formičiek. Najlepšie vám to pôjde pomocou malej žufanky. Rovnomerne nalejte hmotu do každej formičky a po vychladnutí a vyklopení máte hotové svoje vlastnoručne vyrobené mydielka. Ja som skúšala vyrobiť dvojfarebné mydielko. Nie je to zložité. Najprv nalejete do polky formy napríklad, ako v mojom prípade, fialovú a za pár minút na ňu nalejete hmotu bielu. Ak chcete do vašich mydielok pridať aj sušené kvety, dávajte ich hneď ako nalejete hmotu do formy. Mydlo má tendenciu začať hneď chladnúť a tuhnúť, vtedy by sa vám sušené kvety na mydlo už neprichytili. Na mydlo môžete použiť aj iné formy. Sú dostať aj profesionálne mydlové formy, ale môžete napríklad použiť aj formu na ľad. Mne sa takto podarili vytvoriť malé rybky, ktoré dostanú naši malí svadobný hostia a budú sa s nimi môcť hrať. Prajem pekné tvorenie pri výrobe vašich vlastných mydielok. Je to veľká zábava. Ak sa vám návod na domáce svadobné mydielko páčil, zdielajte ho. Ďakujem. Adelkas Kitchen

Čo sú jedlé kamienky? Sú to zábavné cukríky, ktoré vyzerajú ako kamienky, ale ich čaro sa ukrýva v ich vnútre. Kedysi dávno som ich jedla v zahraničí a rozhodla som sa ich zohnať aj u nás. Keďže sa tento rok pripravujem na svoju svadbu, hľadala som rôzne malé prekvapenia pre našich hostí. Jedným z nich sa stanú aj tieto jedlé kamienky. Bola som rada, že som ich našla v jednom obchode skoro pri mne, takže som si ich nemusela pracne zháňať v zahraničí. Prišli k nám totiž až z Talianska a teraz ich dostanete už aj u nás na Slovensku v obchode menom Tiffany . Porozsýpané po svadobnom stole určite nejedného hosťa pomýlia, že sú to naozaj malé kamienky. O to väčšie bude prekvapenie, keď ich ochutnajú. V každom z nich sa totiž skrýva malé tajomstvo- zmes čokolády, orieškov alebo krémov rôznych príchutí. Mne najviac chutili kamienky-cukríky, ktoré majú v sebe ovocné želé. Boli šťavnaté a tak dobré. Prekvapením bol pre mňa cukrík s horkou čokoládou a chilli. Bol extra pikantný. Ešte dlhý čas po dojedení som mala v ústach príjemne štiplavo. Príchuti je však omnoho viac. Na jeden krát sa nedajú ani všetky ochutnať. Napríklad jogurtové, citrónové, malinové...v obchode si ich môžete poochutnávať a až potom si vyberiete tie, ktoré vám učarujú najviac. Ja som si vybrala klasické čokoládové, s mandľami, cereálne, malinové a kokosové. Nech si ľudia majú z čoho vybrať. Milá pani majiteľka vám ochotne poradí pri výbere. Kamienkové cukríky najviac pripomínajú kamienok v bielej farbe, ale keďže máme radi aj iné farby, cukríky sa vyrábajú vo veselých aj elegantných farbách. Naša téma svadby bude "LEVANDUĽOVÁ", tak na našom stole pristanú aj kamienky fialové a ružové. Najväčším prekvapením pre mňa bolo, že sa na tieto malé kamienky dá aj písať. Samozrejme nepíšete si na ne sami. V obchode vám na ne radi natlačia v špeciálnom prístroji nápis aký len chcete. Mená, dátumy, rôzne priania alebo aj logo či adresu vašej firmy. Keď som videla popísané cukríky, hneď ma napadlo, že by boli úžasné ako malá pozornosť ku kávičke v nejakej kaviarni napríklad s jej logom alebo názvom kaviarne. Cukríky samozrejme nie sú určené len na svadby, aj keď na sviatočnom stole krásne vyniknú a ozdobia ho. Ale napríklad aj pri rôznych oslavách môžu byť veľmi zábavné. Vystreliť si z kamarátov (z malých aj veľkých), že vy viete zjesť aj kameň, môže byť super. Stante sa fanúšikom kamienkových cukríkov na facebooku TiffanyCandies. V septembri 2017, (po našej svadbe) vám poviem ako sa tieto kamienky páčili našim hosťom v článku "12 mesiacov do svadby". Mne sa páčia veľmi. Podeľte sa o článok s ostatnými Adelkas Kitchen

V čase, keď som už tušila, že počas mojej svadby bude teplo, rozhodla som sa pre hostí pripraviť "programový vejár" alebo program na vejáry. Za prvé to nie je vôbec zložitá vec, za druhé vyzerá velmi originálne, poslúži na ovievanie a za štvrté vaši hostia budú vedieť, čo sa bude kedy diať. Na výrobu potrebujete zopár pomôcok, trocha kreativity a program v počítači na písanie textu s rôznymi fontami. Ak sa rozhodnete aj vy vyrobiť si takúto peknú spomienku a pomôcku pre hostí, určite vás poteší, že to ani nie je veľmi finančne náročné. Mňa stálo zhruba 35 kusov 15,- euro a asi dve hodinky času. Tieto vejáre nemusíte nutne vyrábať iba na svadbu, ale napríklad na narodeniny alebo rôzne oslavy. Môžete tam napísať krátke poďakovanie, či iné informácie pre ľudí - básničku, vtip... BUDETE POTREBOVAŤ lepiacu pištol lepidlo na papier drevené paličky (dostanete v zdravotníckych potrebách. 100 kusov cca 2,-eurá) akrilovú farbu podľa vlastného výberu napísaný text na A4 POSTUP Začnite s textom, ktorý by mal váš vejár obsahovať. Berte ohľad na to, že A4 budete skladať na polku. Text píšte na dĺžku na jednu aj druhú polku. Keď papier zložíte, vznikne vám obojstranný popísaný papier. Pri písaní budte kreatívny. V denšnej dobe rôznych foriem a tvarov písma sa naozaj môžete vyhrať. Vkladajte rôzne vzory alebo obrázky. Drahšia verzia môže obsahovať aj vaše fotky. Vtedy použijete farebnú tlač. Doporučovala by som vám vytlačiť text na kvalitnajší papier. V každej kopírovacej službe vám ponúknu papier na výber- od matných, so štruktúrou, lesklých...majú vyššiu gramáž ako klasické papiere. Samozrejme majú aj rôzne farby. Ja som vybrala matný papier s jemnou štruktúrou krémovej farby. Pomôžu vám aj s preložením papieru na polku. Ja som to zvládla doma sama, ale vy môžete túto službu využiť. Ako ďalšie si pripravíme paličky. Keď máme vybratú akrylovú farbu, na podložke najprv natrieme jednu stranu a po zaschnutí natrieme druhú stranu. Po vyschnutí sú pripravené. Zapnite si lepiacu pištol, pripravte lepidlo na papier, vytlačené A4 a paličky. Môžeme začať. Z rubovej strany papieru dáme lepidlo na papier. Na jednu tretinu paličky z oboch strán dáme lepidlo z pištole. Hneď zlepujeme. Snažíme sa, aby sme dali paličku do stredu. Poriadne pritlačíme, aby sa zlepili všeky rohy aj palička. Vejáre sú hotové asi za 10 minút, keď lepidlá zaschnú. Nech máte takú peknú svadbu ako ja :-) a veľa spokojných svadobných hostí, ktorých očaríte aj vďaka "programovému vejáru" a svojou kreativitou a handmade zručnosťou. Inšpirovala som vás? Zdielajte návod na SVADOBNÉ VEJÁRE a POZRITE SI AJ ĎALŠIE MOJE ČLÁNKY. Adelkas Kitchen

Aj Vám niekdy ostane nedojedené pečené mäso z nedeľného obeda? Nemusí byť zrovna jahňacie. Môžete použit kuracie alebo bravčové. Urobte si z neho skvelý obed, ktorý si ľahko zbalíte napríklad do roboty. Budeme POTREBOVAŤ - Pitta chlieb (najlepši je doma upečený, ale vystačíte si aj s tým z obchodu) 6 kúskov Smotanový jogurt 200g Avokádo 1 kus Cibuľu 1 kus Klíčky podľa chuti, ja milujem alfa-alfa, sú malinké, šťavnaté a mierne pikantné Zvyšky pečeného mäsa 300g Pitta chlieb si opečieme alebo ogrilujeme,. Rozkrojíme si ho a natrieme jogurtom. Jogurt môžete nechať nedochutený alebo si ho mierne dosolte a dokorente čiernym korením, môžete pridať aj kajanské korenie. Na rozrezaný pitta chlieb postupne ukladáme na seba mäso, natrhané na menšie kúsky, cibuľu, nakrájanú na kolieska, nakrájané zrelé avokádo a zavŕšime to poriadnou hrsťou klíčkov. Pokvapkáme citrónovou šťavou. Pittu zavrieme a tešíme sa keď ju v robote zjeme a nikomu nedáme 😜.

Pri výbere kuraťa som veľmi náročná. Najlepšiu chuť má kura domáce, bio kurča alebo kura chované vo voľnom výbehu kŕmené kukuricou. Na výslednej chuti pokrmu je vždy poznať, akú kvalitu mäsa ste si vybrali. Ak máte svoje kuriatko kúpené, prichádza na rad jeho spracovanie. Potom už stačí iba dobrý recept a výborný obed alebo večera je na svete. Moje pečené kura so smotanou je našim rodinným receptom. Ako dieťa som ho milovala. Najlepšie chutí s varenou ryžou. Pravdupovediac, najviac mi chutila smotanová šťavička, ktorou som si výdatne polievala ryžu. A nie a nie sa dojesť. Nech sa páči, recept pre vás :-). POTREBUJEME 1 celé kura soľ vodu na podliaťie 250ml kyslej smotany pekáč alobal alebo pekáč s pokrievkou POSTUP Umyté a očistené kura dobre nasolíme, vložíme do pekáču, výborné na pečenie sú aj liatinové hrnce. Podlejeme 3dcl vody, zakryjeme pokrievkou alebo alobalom a dáme piecť na 220st. do rúry na hodinu a pol. Keď máme kura upečené do mäkka, odokryjeme ho a celé potrieme kyslou smotanou. Trocha smotany zamiešame aj do šťavy, ktorú pustilo kura (do výpeku). Vložíme naspäť do rúry a na plno pečieme ďaľších 15-20 minút. Smotana sa zapečie a vytvorí na kurati výbornú smotanovú krustu. Smotanové kura sa podáva s ryžou, ktorú dobre polejeme smotanovou šťavou z kurata. Dobrú chuť. Vaša Adelka

Začína sa nám zjesenievať. Prirodzenú chuť na sladké ovocie vystriedala chuť na niečo sýtejšie. U mňa nastala táto neodolateľná chuť na šišky a musím sa s vami podeliť o recept, lebo by bol hriech si ho nechať iba pre seba. K týmto šiškám sa pridal aj pekný príbeh. Ráno som sa zobudila s jasnou predstavou, že idem po sto rokoch robiť šišky. Musela som ísť nakúpiť, ale ešte pred vchodom do potravín, som ako v omámení vstúpila do obchodu s pomôckami do kuchyne. Myslím, že by som tam strávila aj celý deň, keby na mňa hneď pri vchode "nekukala" malá vecička. Áno, bola to násadka na plnenie šišiek. Aká náhoda. Hneď som ju kúpila, strčila do kabelky a utekala nakúpiť. V tom, čo budem dnes vypekať som v tom momente už mala úplne jasno. A dobre som urobila. Fantasticky sme si pochutili, aj susedom som odniesla. Veď ich bolo asi 16, treba sa vedieť aj podeliť. ŠPALDOVÉ ŠIŠKY 16 kusov 500g hladkej špaldovej múky 15g čerstvého droždia 250ml mandľového mlieka 30g masla alebo rastlinného masla 2 žľtky 20g trstinového cukru 2PL rumu (môžeme vynechať) 2PL citrónovej šťavy + trocha nastrúhanej kôry trocha soli Džem na plnenie podľa vlastnej chuti. Ja som použila domáci marhuľový džem. Nástavec na plnenie šišiek. Ak nemáte, dajte džem kľudne na vrch šišky. 3-4dcl oleja na smaženie trstinový cukor so škoricou, zruba 150g POSTUP Ručne alebo pomocou robota si vymiesime hladké cesto. Môžeme ho nechať vykysnúť pri izbovej teplote hodinu a pol až 2 hodiny, ale ja najradšej takéto cesto vložím prikryté do chladničky, kde si pozvoľne kysne až do rána. Vďaka tomu nemusím hľadieť na hodinky a byť v strese. Ráno alebo po obede vytiahnem hotové nakysnuté cesto. Druhý raz ho poriadne vymiesim, vďaka čomu sa aj zohreje. Ktorý spôsom si vyberiete nechám na vás. Po druhom miesení si položíme cesto na dosku a rozdelíme na 16 rovnakých kúskov. Z každého vytvarujeme guličku. Váľkáme ju, až do kým nie je hladká. Položíme na pomúčenú dosku a prstom v strede urobíme dierku. Prikryjeme utierkou a necháme dokysnúť 30-40 minút. Do hlbšej panvice nalejeme dostatok oleja a rozpálime ho. Šišky dávajme vždy až do dobre rozpáleného oleja, vtedy pekne napuchnú. Vkladáme ich tak, aby mali okolo seba dostatok miesta, lebo zdovnásobia svoj objem. Smažíme na strednom ohni z každej strany do zlatova. Cca 3-5 minút z každej strany. Ale ako vieme, každý sporách aj panvica pečie inak, preto je čas iba orientačný. Treba sa orientovať podľa farby a vône. Zvrchu a zo spodu sú šišky krásne zlatavé, po bokoch majú béžovú farbu. Po vybratí šišky dávame hneď do cukru so škoricou a celé ich v ňom obalíme. Dáme vychladnúť na tanier alebo mriežku. Po úplnom vychladnutí plníme džemom. Na nadstavec na plnenie šišiek dáme cukrárenské vrecko, naplníme ho džemom. Pichneme ho do boku šišky a jemným tlakom napľňame. Sem tam sa stane, že vám džem vystrekne z hora alebo z boku, čo nevadí, aspoň môžete olízať sladký džem alebo pokazenú šišku hneď zjesť :-). Ale nepokazte ich všetky, to vám nikto neuverí, že ste to neurobili naschváľ. Nedá sa nič dodať, iba dobrú chuť. Nezabudnite, že šišky sú ako spomienky na detstvo. Bolo krásne, ale už nikdy nebudme môcť zjesť toľko šišiek, až praskneme. Ale to nám nebráni, aby sme si sem tam zaspomínali a našim deťom nedopriali túto detskú radosť z vône a chute domácej šišky. Hoď šiškou, kto by is nedal :-). Vaša Adelka.