RECEPT NA RÝCHLU A VEĽMI CHUTNÚ DOMÁCU POLIEVKU Z BROKOLICE A HRÁŠKU. Jarná, výživná, sladká a chutná – taká je táto krémová brokolicová polievka s jarným hráškom. Možno na fotke nevyzerá úplne lákavo /v podstate som ju skoro ani nestihla nafotiť/, no verte, že vás milo prekvapí, keď ju ochutnáte. Raz večer sme sa vracali zo záhrady, bolo už dosť neskoro, ale hlad bol silnejší. Doma som mala jednu brokolicu a moja dcéra nedojedený hrášok, ktorý sme kúpili po ceste. Spojila som ich a pripravila túto skvelú polievku, ktorá sa okamžite stala stálicou v našej kuchyni. Tu je recept, ktorý pre vás rada zdieľam. Brokolica dodá jemnosť a finta s hráškom dodá skvelé pukanie pod zubami! RÝCHLA FOTKA, ALE UŽ SME FAKT NEVEDELI VYDRŽAŤ A CELÚ SME JU ZJEDLI EŠTE V TEN VEČER! RECEPT: BROKOLICOVÁ POLIEVKA S JARNÝM HRÁŠKOM INGREDIENCIE 1 brokolicu 100g čistej váhy :cca 300-400g mladého hrášku (ešte prd ošúpaním) 700ml zeleninového vývaru alebo vodu a jeden zeleninový bujón (najlepšie v Bio kvalite) 200ml šľahačky 2PL smotanového jogurtu 2 strúčiky cesnaku 1ČL soli POSTUP 1. Najskôr uvarte olúpaný jarný hrášok – stačí mu asi 10 minút, keďže je čerstvý. Po uvarení ho sceďte a nechajte bokom. 2. Do hrnca nakrájajte brokolicu a cesnak – brokolicu na stredne veľké kúsky, hlúbik na menšie kúsky, aby sa všetko uvarilo rovnomerne. 3. Zalejte vývarom alebo vodou, pridajte zeleninový bujón a osoľte podľa chuti. Zakryte a varte na miernom ohni asi 10 minút, kým brokolica nebude mäkká. Skúste ju prepichnúť vidličkou, najmä hlúbik by mal byť ľahko prevarený. 4. Keď je brokolica uvarená, použite ponorný mixér a rozmixujte polievku do hladka – najskôr na nízkych otáčkach, potom postupne na plné otáčky, aby vznikla krásne krémová konzistencia. 5. Polievku dajte späť na sporák, pridajte smotanu a biely jogurt, premiešajte a nechajte jemne prebublať asi 5 minút. 6. Nakoniec do polievky primiešajte uvarený hrášok, ktorý tak zostane pekne chrumkavý a sladký. Tip:   Brokolica dodá polievke jemnosť a krémovosť, zatiaľ čo hrášok príjemne puká pod zubami a vytvára skvelý kontrast. Dajte mi vedieť, ako vám polievka chutila, a prajem vám dobrú chuť!  TÁTO DRUHÁ FOTKA NIE JE MOJA, ALE ZDÁ SA MI, ŽE VEĽMI PEKNE VYSTIHUJE, AKO BY TÁTO POLIEVKA MOHLA BYŤ NASTAJLOVANÁ NA VAŠOM TANIERI. ČO MYSLÍTE?

RECEPT NA KYSNUTÉ LUPAČKY POSYPANÉ MAKOM Spomienky "Z kuchyne starého Prešporka" od Petra Ševčoviča "Zaprísahám ťa moja, nezrádzaj nikomu, že varievame aj z koňaciny. Somáre, nutrie a koňe vychádzajú dnes z módy, hoci sú to čistokrvnejšie zvery ako svine. Nevysvetlím ti, prečo dnes ľudia viac dôverujú sviniam ako úšlachtilým koňom, azda preto, že koňe ťažko pracujú a svine iba žerú. Za lupačiky sa však do rečí nikdy nedost aneš." SLADKÉ RAŇAJKY S DOMÁCIM PEČIVOM Máte radi sladké raňajky? Ja si ich dávam iba výnimočne. Už ako malá som dávala prednosť chlebu s maslom a paradajkou. Avšak raz za čas ma pochytí túžba po sladkom. V detsve som milovala lupačku (sladký rožok s makom) a miláčikom. Do jednej ruky som dostala lupačku, do druhej miláčik. Bez lyžičky, iba rožtekom, som vytierala miláčik a bola som celá zababraná, ale veľmi spokojná. V dnešnej dobe už ani tie lupačky nie sú, čo bývali a preto, ak chceme dobré pečivo, musíme sa do jeho pečenia pustiť sami. Preto mám pre vás tento recept na pravé domáce lupačky, ktoré sa pieklu už aj v starom Prešporku. RECEPT: na domáce lupačky INGREDIENCIE 500g špaldovej hladkej múky 250 mlieka 120g cukru (môžete použiť aj trstinový) 150g masla (izbovej teploty) 2 žľtky 20g droždia 5g soli 1PL zemiakového škrobu Na dochutenie citrónovú kôru z jedného citróna (alebo sušenú citrónovú kôru), vanilkový cukor Na potretie jedno vajce a nemletý mak POSTUP: Jemne sladké kysnuté pečivo s makom, ktoré vás prenesie späť do vône nedeľného rána. Začneme s kysnutým cestom . Používame suroviny izbovej teploty. Do mlieka dáme kvasnice, cukor a žľtka. Trocha rozmiešame. Pridáme maslo, múku, soľ, škrob, citrónovú kôru a vanilku. Rukami alebo pomocou robota vymiesime hladké nelepivé cesto. Dáme ho do väčšej čistej nádoby vykysnúť. Prvé kysnutie trvá asi hodinu a pol až dve, podľa teploty. Ak nám cesto zdvojnásobilo objem, je pripravené na spracovanie. Druhý raz ho ručne prehnetieme a na doske rozdelíme na menšie časti. Z tohto množstva nám víjde 12-15 lupačiek. Ako na vytvarovanie? Osobne sa s cestom vždy pohrám a robím rôzne zmotance. Môžete zapliesť vrkoče ako na pletienku. Alebo vyšúlať dlhý slíž, ktorý preložíme na poly, zmotáme a zakrútime do kruhu. Myslím, že vás bude baviť vymýšľať rôzne tvary a motance:-). Naše lupačky dávame na plech s papierom na pečenie , tak aby mali ešte miesto okolo seba na vykysnutie. Myslime na to, že zdvojnásobia svoj objem. Necháme kysnúť druhý krát. Zhruba 30 minút. Vykysnuté lupačky potrieme rozžgurblovaným vajcom a posypeme nemletým makom. Dáme do vyhriatej rúry na 180 stupňov. Pečieme 25 minút. Ak ich nezjeme všetky, zvyšok si môžeme dať zamraziť na neskôr. Prajem dobrú chuť. DOMÁCE LUPAČKY POSYPANÉ MAKOM KAŽDÁ MÁ SVOJ TVAR A V TOM JE ICH ČARO. PRE VIAC ZAUJÍMAVÉHO OBSAHU MA SLEDUJTE NA FACEBOOK , INSTAGRAM , TIK-TOK , YOUTUBE .

RECEPT NA SLIVKOVÝ KOLÁČ Spomienky "Z kuchyne starého Prešporka" od Petra Ševčoviča "V každých prešporských novinách sa počas letnej uhorkovej sezóny písalo o oblaku omamnej vône, ktorý sa z kuchýň dvíhal nad mestom. Citlivé nosy v ňom rozoznávali vanilku, škoricu, klinčeky, badián, pálený cukor a rôzne ovocie. Koláče sa vypekali v každej druhej domácnosti, kaviarni či cukrárni. Rozvoniavali zaváraniny, ťahané aj neťahané, kysnuté i nekysnuté záviny, kadejaké posúchy, rezy, buchty a buchtičky. Babky so šatkami ich predávali ešte vlažné z prútených košíkov domácim paniam v klobúkoch. Pred každým druhým obchodníkom stál stolík s pestrými koláčmi. Učni ich roznášali po domácnostiach a slovenskí, nemeckí aj maďarskí básnici písali o koláčovom ošiali fejtóny i básne. Ešte aj ortodoxní židia v kaftanoch a s pejzami ukrytými pod tvrdými klobúkmi si koláče kupovali na uliciach, pretože ich považovali za čistý pokrm." Podobný recept už odo mňa jeden máte tu . Ale ďaľšia sezóna sliviek je tu a s ňou aj nový recept, s trocha odlišnými ingredienciami, na tento úžasne šťavnatý a voňavý koláčik zo sliviek. Jednoducho som neodolala. A keďže si ho robievam každý rok, musím vám ho znova nafotiť a napísať. Hlavne preto, lebo som ho aj trocha upravila a zjednodušila. RECEPT: SLIVKOVÝ KYSNUTÝ KOLÁČ POTREBUJEME: NA CESTO 170g vody 1PL trstinového cukru 10g kvasníc 280g hladkej špaldovej múky 2PL oleja (slnečnicový, olivový) trocha soli NA VRCH 1kg zrelých sliviek 50-100g trstinového cukru 50-100g masla 1 škoricový cukor POSTUP Najprv si pripravýme kysnuté cesto . Všetky suroviny na kysnuté cesto vymiesime v robote do cesta. Naozaj netreba zarábať kvások a podobne. Iba všetko vypracujeme do kompaktného cesta a vložíme do čistej nádoby, ktorú prikryjeme fóliou a necháme v kľude a teple kysnúť 1 a pol hodiny. Po hodine a pol, keď cesto už zdvojnásobilo svoju veľkosť a dobre nakyslo, ho zoberieme a ešte raz ho ručne prehnetieme. Prichystáme si tortovú fornu 24-26cm veľkú . Vystelieme si ju papierom na pečenie a ten jemne potrieme trochou oleja. Ten nám pomôže, aby sa cesto nielen neprilepilo, ale aj zo spodu bolo príjemne upečené. Kto zvládne, môže vytvarovať cesto do kruhu v rukách. Ak vám to nepôjde, vyvaľkajte si ho klasicky na podložke s valčekom. Vložíme cesto do formy a tak ako pri pizze necháme viac cesta po okrajoch. Teraz začneme pripravovať slivky . Asi ich neminieme celé kilo, ale pre istotu som napísala kilo. Lebo to poznám. Najprv ochutnáme jednu slivku, potom druhú a tretiu, potom prídu ratolesti a tiež chcú slivky a na koniec ich bude aj málo :-). Ja preferujem, ak sa mi na koláč zmestí čo najviac sliviek. Takže slivky si umyjeme, nakrájame na polky. Kôstky vyhodíme. Rovnomerne rozložíme na cesto pričom 1cm okraju necháme voľný. Keď sú rozložené, ešte ich rukou trocha vtlačíme do cesta . Na rvch rovnomerne rozsypeme škoricový cukor, trstinový cukor a maslo nakrájané na plátky. Vo výsledku sa maslo a cukor a šťava zo sliviek spolu premiesi a vytvorí nádherne šťavnatý koláčik . Drží sa na vrchu a je to tak dobré. Uvidíte. Postupne sa trocha vsiakne aj do cesta, ktoré vďaka tomu ostane vláčne a šťavnaté tiež. Množstvo cukru a masla je 50-100g. Množstvo si upravíme podľa seba. Niekto možno uprednostní diétnejší koláčik, iný zase poriadny osladený kúsok. Je to len na vás. Pripravený koláč už stihol počas obkladania slivkami aj podkysnúť. Vložíme ho do vyhriatej teplovzdušnej rúry na 175st a pečieme 40 minút. Upečený koláč je zlatavej farby. Okraje zväčšia svoj objem a vytvoria chrumkavú kôrku. Stred so slivkami je voňavý hebký a šťavnatý. Rozkrájame ho až po vychladnutí. Víjde nám 10 kúskov. Tento koláč proste milujem/me. Napíšte mi ako chutil vám:-). SLIVKOVÝ KYSNUTÝ KOLÁČ SLIVKOVÝ KYSNUTÝ KOLÁČ SLIVKOVÝ KYSNUTÝ KOLÁČ

HARUĽA RECEPT Spomienky "Z kuchyne starého Prešporka" od Petra Ševčoviča "Frau Mūnzberg, kuchárka vinárne U veľkých františkánov, chystáva takúto haruľu s prekvapením. Raz položí na pekáč šest porcií uduseného, vykosteného domáceho králika, inokedy po dva kúsky bravčovej pečene zabalené v lístkoch slaniny, či pikantne pripravenú porciu s rezancov bravčovej sviečkovice, mäsitej červenej papriky, cibule a čierneho korenia. Porcie zaleje haruľou tak, aby ich nebolo vidieť a prekvapenie je hotové. Keď raz mala žartovnú náladu a hosťami boli dobrí kamaráti pána Mūnzberga, zaliala na miesto jednej z porcií králika haruľou kuchynský vecheť. Ty urob niečo podobné vtedy, keď sa k nám pozve na navštevu Petöcz úr s manželkou, aby k nám konečne prestali chodievať." Haruľa. Slané zlato slovenských jarmokov, výletov a vône detstva. Je to jednoduchá zemiaková placka, ale pre mnohých z nás znamená omnoho viac – pripomienku babičkinej kuchyne, chrumkavé sústo na drevenom tanieri počas folklórnych slávností alebo rýchlu večeru, ktorá nikdy nesklame. Pre mňa je haruľa neodmysliteľne spojená s vôňou majoránky a cesnaku. Každý ju robí trochu inak – niekto s cibuľou, iný s vajíčkom navyše, ďalší pridá slaninku. A práve v tom je čaro tradičných jedál – že si ich každá domácnosť doladí podľa seba. Ja vám dnes ukážem svoju verziu. Je rýchla, jednoduchá, ale plná chuti. Taká, čo sa hodí na večeru aj ako parádny snack. HARUĽA - JEDNO Z NAJOBĽÚBENEJŠÍCH SLOVENSKÝCH JEDÁL RECEPT: HARUĽA NA 15 MENŠÍCH HARÚĽ BUDETE POTREBOVAŤ 1kg kvalitných zemiakov 150g celozrnnej /alebo bielej/ hladkej špaldovej múky 1 menšiu PL soli 3PL sušenej majoránky 3 strúčiky cesnaku trocha čierneho korenia olej na restovanie (olivový alebo slnečnicový) PRE VIAC ZAUJÍMAVÉHO OBSAHU MA SLEDUJTE NA FACEBOOK , INSTAGRAM , TIK-TOK , YOUTUBE POSTUP NA PRÍPRAVU Začnite so zemiakmi. Tie si ošúpte a nastrúhajte na strúhadle. Môžete ich všetky nastrúhať rovnako na hrubo, ale ja si vždy strúham pol na hrubo a pol na tenko. Vďaka tomu majú lepšiu štruktúru aj chuť. NASTRÚHANÉ ZEMIAKY S MÚKOU A KORENÍM Nastrúhané zemiaky si posolíte, pridáte korenie a múku. Cesto sa najlepšie miesi rukou. Počas miesenia môžete zemiaky aj mierne stláčať. Pustia trocha vody a tým sa dobre spoja s múkou. Zemiakové cesto nenechávajte dlho stáť. Najlepšie urobíte, ak sa do restovania pustíte hneď. Na nepriľnavú panvicu si nalejte trocha oleja. Nechajte ho poriadne rozhorúčiť. Pomocou polievkovej lyžice naberajte kôpky zemiakového cesta a dávajte ho na panvicu. Cesto stlačíme, aby sme dostali placky. Restujte z oboch strán do zlatohneda. Z každej strany zhruba 3-5 minút na strednom supni. Pri vysokej teplote by sa vám z vrchu spálili a z vnútra neurobili. Pri nízkej by zase boli suché. Takže zvoľte stredný stupeň teploty. Ja najviac milujem tie opečené chrumkavé kúsky po bokoch placky. Takže čím neforemnejšie sa vám podaria, tým budete mať viac chrumkavých okrajov. HARUĽA Z tohto množstva mi vyšlo 15 menších harúľ. Keď uprednostňujete väčšie, tak je to na cca 7 harúľ. Výborné sú sami o sebe, ale s jogurtovo-cesnakovým dressingom sú proste božské. HARUĽA - RECEPT DOBRÚ CHUŤ

RECEPT NA CHALUPÁRSKU ZEMIAČKU S ČERSTVOU MAJORÁNKOU A OPEČENOU SLANINKOU Poviete si – zemiaková polievka, veď to je obyčajná klasika. Ale v teplých dňoch na chalupe či záhrade vám padne viac než vhod. Po práci vonku ju máte hotovú v jednom hrnci, zasýti tak akurát – aby ste mohli pokračovať v tom, čo vás naozaj baví. Okrem toho, nie je len chutná, ale aj praktická – doplní tekutiny a zemiaky zasýtia aj väčší hlad. Pridajte čerstvú majoránku, trocha cesnaku alebo tymianu, a zrazu z obyčajnej polievky vznikne voňavý tanier plný prírody. Navyše, zemiaky má rád snáď každý – tak sa naje celá rodina. RECEPT CHALUPÁRSKA ZEMIAČKA 🥣 INGREDIENCIE 500 g zemiakov (ideálne múčnych, napr. typu C) 1 l vody (alebo zeleninového vývaru) 1 cibuľa (stredne veľká, cca 100 g) 1–2 strúčiky cesnaku (podľa chuti a intenzity) 1 PL oleja (napr. slnečnicového alebo repkového) 1 zeleninový bujón (ak nepoužívate vývar) 2-3 ČL soli (alebo podľa chuti) 1/4 ČL mletého čierneho korenia 1–2 ČL sušenej majoránky (alebo hrsť čerstvej majoránky – rozdiel je priam božský) voliteľne: trochu tymiÁnu alebo ligurčeka Na podávanie: 200 g údenej slaniny (nakrájanej na malé kocky, opečenej do chrumkava) POSTUP V ingredienciách som napísala množstvá zemiakov aj vody. Ale množstvo si viete prispôsobiť podľa jedákov. Vždy vychádzajte z pomeru 2 diely vody na 1 diel zemiakov . Takže ak varíte zemiačku napríklad z kila zemiakov, pridajte 2 litre vody. Začneme orestovaním cibule na olivovom oleji. Do sklovita. Ošúpeme zemiaky a nakrájame ich na menšie kocky. Pridáme k cibuli a trocha orestujeme. Pridáme na jemno nakrájaný cesnak a tiež torcha orestujeme. Zalejeme vodou. Pridáme zeleninový bujón, soľ a trochu majoránky . Ak nemáme čerstvú, použijeme sušenú. Samozrejme môžeme aj experimentovať a použiť iné bylinky. Ligurček, petržlen, pažitku. Vždy dáme len trocha a zvyšok až po dovarení polievky , nech nám v bylinkách ostane čo najviac živín. Varíme zhruba 20-30 minút alebo dokým nezmäknú zemiaky. Ja polievku zvyknem na záver ešte trocha pomačkať alebo rozmixovať . Nie úplne, lebo nechcem mať krémovú polievku. Len jemne zahustenú. Vďaka rozmixovaným zemiakom tento efekt dosiahnem. Cítite tú vôňu cesnaku a zemiakov, ktorá sa linie, keď nadvihnete pokrievku? Je náramne omamná a volá ku stolu. Pripomína detstvo. Aby sa nepovedalo, že nemyslíme aj na mäsožravcov, sama som jedným z nich! na vrch našej zemiačky dáme opečené kúsky prerastenej slaninky. Chalupárska zemiačka je skvelá aj s krutónmi, cesnakovými hriankami alebo s trochou kyslej smotany.

RECEPT NA RÝCHLU LETNÚ CUKINOVO-ZEMIAKOVÚ POLIEVKU CUKINOVO-ZEMIAKOVÁ POLIEVKA Po dlhých dňoch čakania na domácu cukinu sa sen stal skutočnosťou. Dozrievajú rýchlejšie, ako ich stačíme jesť, čo je dobré. Dnes som uvarila túto letnú polievku z cukiny a zemiakov a musím sa priznať, že som sa jej nevedela dojesť. Chvalabohu som jej navarila plný hrniec. Jednoduchá, letná, osviežujúca- taká je cukinovo-zemiaková polievka. RECEPT CUKINOVO-ZEMIAKOVÁ POLIEVKA RECEPT POTREBUJEME 1 väčšiu cukinu (cca 500g) 5 stredne veľkých zemiakov (cca 250g) 1 cibuľu 3-5 strúčikov cesnaku 1 zeleninový bujón trocha mletého čierneho korenia 2-3PL olivového oleja 1-2ČL morskej soli 1,2 L vody 1dcl mlieka 3PL octu trocha čerstvého kôpru na ozdobenie a dochutenie POSTUP 🥣Postup: cukínovo-zemiaková polievka Väčší hrniec si zohrejeme a pridáme trochu olivového oleja. Na oleji orestujeme nadrobno nakrájanú cibuľu do sklovita. Keď je cibuľa jemná a voňavá, pridáme ošúpané a na kocky nakrájané zemiaky . Chvíľu ich restujeme, aby sa obalili cibuľkou a olejom. Pridáme cukinu – ak máte mladé kúsky, netreba ich šúpať. Stačí odrezať konce a nakrájať ich na menšie kúsky. Pridáme ich k zemiakom a všetko spolu krátko opečieme . Polievku dochutíme soľou, čerstvo mletým čiernym korením a pridáme cesnak nakrájaný na plátky. Podlejeme vodou a vhodíme bujón – ideálne zeleninový, alebo použijeme domáci zeleninový vývar, ak ho máme po ruke. Necháme zovrieť , potom stíšime plameň a varíme približne 20 minút , kým zemiaky a cukina nezmäknú. Na záver všetko rozmixujeme ponorným mixérom – nie však úplne dohladka . Malé kúsky zeleniny v polievke sú veľmi príjemné a dodajú jej domáci charakter. Nakoniec prilejeme mlieko podľa chuti – kravské, rastlinné alebo kozie, podľa preferencií či alergií. Ešte krátko povaríme (cca 5 minút), dochutíme podľa potreby a odstavíme z ohňa. FOTO POSTUP Leto len začína a úroda cukín tiež. Čistá radosť z jednoduchého a tak chutného jedla, akým je táto polievka, ma privádza naspäť do detstva a bezstarostnosti s ním spojenej. Prajem Vám krásne a vydarené leto.

RECEPT NA RÝCHLU A JEDNODUCHÚ POLIEVKU Z VYVARENEJ ZEMIAKOVEJ VODY, ŽLTÝCH ALEBO ZELENÝCH LUSKOV A KYSLEJ SMOTANY Lusková polievka je veľmi klasická letná polievka . Najlepšia je z čerstvých luskov . Dá sa uvariť aj z mrazených, keď dostanete chuť. A však tej z čerstvých sa nevyrovná. Každý má určite svoj vlastný domáci recept, podľa ktorého ju pripravuje. No receptov nie je nikdy dosť a preto si ju môžete pre zmenu uvariť podľa môjho. Tiež ju varievam rôzne, ale tento raz som ju pripravila z vody z už uvarených zemiakov , z ktorých som išla robiť zemiakovú kašu. Výborné je, že táto voda poslúži ako základ pre polievku a vy ju nemusíte vylievať. RECEPT LETNÁ LUSKOVÁ POLIEVKA S KYSLOU SMOTANOU POTREBUJEME 1l vody z varených zemiakov 3 uvarené a nakrájané zemiaky 20 žltých čerstvých luskov 1 bio bujón 1/2ČL soli 1 kyslú smotanu (250g) POSTUP Pokiaľ nevaríte zemiaky na zemiakovú kašu tak, ako ja. Kľudne povarte všetko spolu. Ja som zliala vodu zo zemiakov (ošúpaných a nakrájaných, tak ako na zemiakovú kašu) do menšieho hrnca. Pridáme žlté lusky. Tým musíme najprv odrezať konce a stiahnuť stredovú tvrdšiu časť. Tá je po celej dĺžke na obidvoch stranách. Pri odrezaní konca potiahneme smerom k druhému koncu. Nakrájame ich na asi 4cm dlhé kúsky. Vložíme do zemiakovej vody a varíme 15-20 minút, do mäkka. Pridáme soľ, bujón a odložené zemiaky. Povaríme 5-10 minút, tak aby bolo všetko mäkké. Stiahneme z ohňa a na záver pridáme kyslú smotanu. Poriadne rozmiešame. Vďaka kyslej smotane už nemusíme pridávať ocot. Je kyslá tak akurát a kyslosť k luskovej proste patrí. Rýchla, svieža letná polievka ja na stole. Fantastická teplá, ale aj za studena má svoje čaro. Čo poviete?

Neverili by ste, aká lahodná polievka vznikne, keď skombinujete všetky tieto ingrediencie. Základ je úplne klasický a veľmi jednoduchý, ale šľahačka dodá polievke šmrnc, výdatnosť a príjemne sladkú smotanovú chuť. Podľa mňa by to mohla byť nedelná polievka, či kľudne sviatočná. RECEPT POTREBUJEME 150g kuracích pŕs 1 cibuľu 3 mrkvy 3 zemiaky 1 zeleninový bujón 3PL olivového oleja 250ml šľahačky (smotany na šľahanie) 1ČL soli 1L vody POSTUP V kvalitnom hlbšom hrnci si zohrejeme olej a orestujeme cibuľu , ktorú sme si nakrájali na malé kocky. Pridáme na kocky nakrájané kuracie prsia a tiež orestujeme. Pokým sa nám restuje mäso, ošúpeme si mrkvu a zemiaky , ktoré tiež nakrájame na menšie kocky. Pridáme ich k mäsu . POSTUP V KOCKE. Všetko zalejeme vodou , osolíme a pridáme bujón. Polievku varíme 30 minú t. Keď je všetko dobre uvarené, príde na rad ponorný mixér . Polievku nemixujeme do krémova, len zľahka chvíľku mixujeme, nech získa krémovejšiu konzistenciu, ale stále v nej ostane veľa kúskov. Len aby dostala správnu hustotu. Na záver do nej vlejeme šľahačku a povaríme všetko ešte 5 minút . A máme hotovo. Je vinikajúca a veľmi chutná. Vyskúšajte :-). Ak máte radi viac chutí a byliniek, pridajte napríklad na jemno nasekanú vňaťku petržlenu. PRE VIAC ZAUJÍMAVÉHO OBSAHU MA SLEDUJTE NA FACEBOOK , INSTAGRAM , TIK-TOK , YOUTUBE .

RECEPT NA ZELENINOVÚ POLIEVKU S PAK CHOI A KURACÍM MÄSOM YOUTUBE VIDEO Som veľmi rada, že na náš trh prichádzajú nové, na prvý dojem nezvyčajné, zeleniny. Po čínskej kapuste, ktorá sa teší veľkej obľube alebo daikony-bielej reďkovke, ktorá nám tiež ešte pred rokmi bola veľkou neznámou, prichádza na rad zelenina s nezvyčajným menom, zato blízkymi chuťami-PAK CHOI. Pak choi sa v poslednom čase začína objavovať na pultoch potravín stále častejšie. Musela som ho vyskúšať. A poviem vám, veľmi milo ma prekvapil. Jeho sviežosť, chrumkavosť a sladkosť z neho robí skvelú zeleninu. Pak choi má chrumkavosť a jemnú chuť kalerábu, šťavnatosť šalátu a mierne pikantný nádych pripomínajúci redkvičky. Nesmiem zabudnúť ani na jeho fantastickú vlastnosť, ktorou je dlhá životnosť. Aj po týždni v chladničke ostal stále svieži. Vyskúšala som ho hneď v jedle, ktoré mám veľmi rada a je základom našich jedálničkov. V klasickej zeleninovo-kuracej polievke. Vytvorila som veľmi jednoduchý recept, blízky našim chuťovým bunkám. Už sa neviem dočkať, keď pak choi vyskúšam aj v ázijských receptoch. PAK CHOI-NÁDHERNÁ SVIEŽA CHRUMKAVÁ ZELENINA ZAUJÍMAVOSTI A VLASTNOSTI PAK CHOI Pak choi je pre nás novinkou. Avšak v Číne, odkiaľ pochádza, sa pestuje už viac ako 1500 rokov. Vďaka veľkej obľube ázijských reštaurácií a ázijských pokrmov si nachádza cestu aj k nám, čo je veľmi dobre, lebo je to veľmi chutná zelenina. Na rozdiel od kapusty je jemnejší, šťavnatejší a nevyžaduje pol dňa varenia. Je uvarený do pár minút. Tepelne upravený sa hodí všede tam, kde sa pridáva iná zelenina. Napriklad do woku, kari, čínskych mäsových minútiek alebo polievok. Je chutný aj surový! Mne osobne veľmi pripomína kaleráb. Hlavne jeho stredná časť-srdce šalátu. Je vhodný do rýchlych šalátov. Jeho svieže mladé listy a chrumkavé stonky stačí nakrájať a ochutiť zálievkou alebo dipom. Skúste ho použiť k inej zelenine a vytvoríte úžasný nový šalát alebo prílohu k mäsu či vegetariánskym jedlám. Benefit pak choi, okrem vlákniny, je nálož vitamínov. Obsahuje vitamín A, C a K. Podporuje imunitu a trávenie. Prospieva našim kostiam aj krásnej pleti. Trend zdravej stravy si žiada nové možnosti, preto je super, že sa nám výber rozšíril o túto zeleninu. Ak uvidíte pak choi v obchode, nebojte sa ho. Smelo ho kúpte. Možno sa stane súčasťou vašej špajzovej výbavy ako mrkva, cibuľa, pór, petržlen či zemiaky. RECEPT Ako som už spomínala, aj pre mňa je novinkou. Preto som ho najprv vyskúšala pridať do jednoduchšieho jedla. Recept na túto polievku je nielen jednoduchý, ale hlavne vďaka zelenine a mäsu aj diétny a výživný. Chcela som zistiť akú má chuť, ako sa správa pri varení, ako zmení celkovo jedlo a či mi chutí alebo nie. Siahla som po mojom obľúbenom a každotýždňovom recepte-zeleninovo-kuracej polievke a pridala som ho tam. Vynechala som petržlen a celer. Za prvé som ich nemala a za druhé, čo je podstatnejšie, ak chcete poznať naozaj pravú chuť novej zeleniny, musíte jej dopriať exkluzivitu, aby ju neprebili chute ostatných surovín. ZELENINOVO-KURACIA POLIEVKA S PAK CHOI PÁČIA SA VÁM MOJE RECEPTY? DAJTE MI FOLLOW NA FACEBOOK , INSTAGRAM , TIK-TOK , YOUTUBE . INGREDIENCIE 3-4 porcie 150g kuracích pŕs 5 stredne veľkých mrkiev 1 hlavičku pak choi 1 menšia šalotka 2 guličky nového korenia 2 guličky čierneho korenia 1 čajová lyžička soli 1,7 L zeleninového vývaru alebo vody s kockou zeleninového bujónu hlbší hrniec alebo polievkovar POSTUP Očistíme si mrkvu a nakrájame na tenšie kolieska. Pak choi opláchneme. Nakrájame na krúžky. Ak "srdiečko", ktoré je kompaktnejšie, ostane nerozkrájané úplne, rozkrájame ho. Očistíme šalotku. Necháme ju v celku. Kuracie prsia nakrájame na menšie kúsky. Môžeme použiť aj kuracie stehná, ktoré sú tiež vhodné. Pripravíme si hlbší hrniec. Na fotkách môžete vidieť, že ja som polievku varila v mojom novom polievkovare . Je to úžasný pomocník, ale o tom neskôr, v inom článku. Do hrnca pridáme všetky ingrediencie. Zalejeme vývarom alebo vodou. Privedieme k varu, stíšime a necháme variť 45 minút . Mrkvička, pak choi aj mäsko sa nám za tento čas uvarí do mäkka. Chute sa prepoja a vytvorí sa voňavý vývar. Polievku servírujeme teplú. Je to zdravá polievka na každý deň. Poteší hladné brušká na obed, večeru, aj po dlhom dni v práci. RADA NA ZÁVER: Ak by vám chýbala nejaká polievková "vložka", skúste do polievky uvariť niťovky. Ja však do polievok obľubujem tieto úžasné špaldové krupicové knedličky , ktoré sa u nás robia už od môjho detstva. Vyskúšajte tento recept a dajte mi vedieť ako vám chutil. Rýchly, zdravý recept s nevšednou zeleninou. FOTO RECEPT NAKRÁJANÁ MRKVA. NAKRÁJANÝ PAK CHOI. ŠALOTKA. NA MENŠIE KÚSKY NAKRÁJANÉ KURACIA MÄSO. NEZABUDNIME PRIDAŤ ČIERNE A NOVÉ KORENIE, SOĽ A BUJÓN. MÔJ NOVÝ POMOCNÍK -POLIEVKOVAR. ALE ROVNAKO DOBRE POLIEVKA CHUTÍ AJ Z HRNCA. NÁDHERNÝ, FAREBNÝ A HLAVNE CHUTNÝ VÝVAR. KURACIA POLIEVKA S PAK CHOI. DOBRÚ CHUŤ.

RECEPT NA PÓROVÚ POLIEVKU Spomienky "Z kuchyne starého Prešporka" od Petra Ševčoviča "Prešporské gazdinky hľadeli na modný ošial vegetariánstva pragmaticky. V ich záhradách sa urodilo množstvo rôznych ovocí a zelenín. V 18. storočí bolo už bežné sadiť zemiaky, paradajky, papriky, pór, patizón i kukuricu, hoci ešte v 15. storočí Európa o nich nevedela. Dunaj ponúkal hojnosť rýb odjak živa. Hora tiež množstvo rôznych húb. Nič, čo získa človek takmer zdarma, nesmie v kuchyni výsť nazmar, vravievali si gazdine. Ani slepačie vajicia, ani mlieko od kravy či kozy. Vegetarianskými fanatičkami sa však nikdy nestali. Z mäsa, ak sa vyskytlo, aspoň občas navarili, no nezvyčajných bezmäsitých jedál tiež vedeli vymyslieť viac ako dosť." PÓROVÁ POLIEVKA JE VEĽMI ZDRAVÁ Polievok a receptov na polievky nie je nikdy dosť. Táto polievka je krémovej konzistencie. Má jemnú chuť. A aj nemilovníci póru si ju môžu obľúbiť, lebo výrazná chuť póru sa varením zjemní. PÓROVÁ POLIEVKA Nenáročná a veľmi zdravá polievka plná zeleniny vás zahreje počas studených dní. Je sýta s príjemnou štruktúrou. Pokiaľ pridáte menej vývaru, môžete ju použiť aj ako prívarok. RECEPT INGREDIENCIE 50g masla 1 nadrobno pokrájaná cibuľa 1 veľký alebo 3 menšie póry 1 stonka z rapíkatého zeleru 1 strúčik cesnaku 200g zemiakov, cca 2 veľké zemiaky 750-800ml zeleninového vývaru /ak nemáte, použite horúcu vodu s 2 kockami bujónu/ 200ml kyslej smotany soľ podľa chuti POSTUP Na masle si oresujeme cibuľu, na kolieska pokrájaný pór, zeler a cesnak. Prikryjeme a pomaly restujeme 15 minút. Sem tam premiešame. Dávame však pozor, aby zelenina nezhnedla. Musí ostať krásne zelená. Pridáme vývar a nakrájané zemiaky. Toto všetko spolu varíme 20 minút. Po dovarení si zoberieme ponorný mixér a vymixujeme hladký krém. Pokiaľ vám tam ostanú nerozmixované kúsky, vôbec nevadí. Dodá to polievke štruktúru. Vznikne nám hustá krémová polievka. Na záver pridáme kyslú smotanu. Rozmixujeme a dosolíme podľa chuti. Polievku máme hotovú. K polievke sa výborne hodí pažitka, kôpor alebo chlebové kocky. Na záver pokvapkáme kvalitným olivový olejom. FOTO POSTUP PRIPRAVÍME SI NGREDIENCIE. NAKRÁJAME. ORESTUJEME. PRIDÁME ZEMIAKY. ZALEJEME VODOU. CHUTNÚ A ZDRAVÚ PÓROVÚ POLIEVKU MÁME HOTOVÚ. PRE VIAC ZAUJÍMAVÉHO OBSAHU MA SLEDUJTE NA FACEBOOK , INSTAGRAM , TIK-TOK , YOUTUBE .

PREČO ZBIERAŤ BAZU ČIERNU? VEDELI STE, ŽE NA JAR SA ZBIERAJÚ KVETY A NA JESEŇ PLODY? KEDY KVITNE BAZA ČIERNA baza čierna zber sušenie použitie V máji a júni je baza čierna všade , kam sa pozrieš. Niekedy nenápadný krík, inokedy už takmer strom, ktorý svojou omamnou vôňou a bielo-žltými kvietkami pohltí celý kraj. Jeho liečivé účinky sú nepopiernuteľné – a preto by sme s jeho zberom nemali otáľať. Baza čierna (lat. Sambucus nigra) je voľne rastúci poklad našich lúk, medzí aj záhrad . Jej kvety  nás tešia na jar , tmavé bobule  zas na jeseň . A  ja osobne milujem staré české príslovie: „Pred růží smekni, pred bezem klekni.“ Lepšie to azda ani nemožno vyjadriť. Tak vzácny je krík bazy čiernej. Článok, ako si uvariť vlastný sirup alebo bazový med z kvietkov bazy čiernej nájdete tu - 5 RECEPTOV NA BAZOVÝ SIRUP , alebo BAZOVÝ MED . VRCHOL KVITNUTIA BAZY ČIERNEJ. KONIEC APRÍLA AŽ ZAČIATOK JÚNA. PRE VIAC ZAUJÍMAVÉHO OBSAHU MA SLEDUJTE NA FACEBOOK , INSTAGRAM , TIK-TOK , YOUTUBE . Liečivá, chutná, očarujúca - baza čierna Baza čierna (Sambucus nigra) nie je len voňavý krík plný drobných kvietkov – je to rastlina, ktorá má miesto v našich záhradách, kuchyniach aj domácich lekárničkách . Už po stáročia ju ľudia využívajú  nielen pre krásu a vôňu, ale aj pre jej výnimočné účinky na zdravie. Čo všetko sa dá z bazy využiť? Táto rastlina je úžitková od koreňa po špičky  – používajú sa kvety, plody, kôra aj dreň. Z kvetov si pripravujeme čaje, sirupy či osviežujúce limonády , z plodov zasa  lekváre, želé, šťavy  alebo aj tradičný „grogg“. V niektorých krajinách sa dokonca varí bazová polievka či sladké bazové šišky z obalených kvetov. Kvety sú jedlé aj za surova, plody však nikdy nejedzme čerstvé  – obsahujú látky, ktoré sú v surovom stave mierne jedovaté. Po tepelnej úprave sú úplne bezpečné a veľmi prospešné . Zdravotné benefity, ktoré stoja za to Baza je malá prírodná lekáreň. Jej kvety aj plody sú bohaté na: vitamín C a vitamíny skupiny B flavonoidy (napr. kvercetín, ktorý posilňuje imunitu) ovocné kyseliny silice a éterické oleje a predovšetkým antokyány – farbivá, ktoré majú silný antioxidačný účinok Tieto látky chránia bunky pred oxidačným stresom, spomaľujú starnutie, podporujú detoxikáciu organizmu a pomáhajú pri nachladnutí, horúčke, zahlienení aj žalúdočných ťažkostiach . Éterické oleje v kvetoch uvoľňujú hlieny a podporujú potenie – preto je bazový čaj osvedčeným domácim liekom pri chrípke a prechladnutí. BAZA ČIERNA - KVIETKY - MAJÚ NEZASTUPITEĽNÉ MIESTO V KUCHYNI. Baza v kuchyni: omnoho viac než len sirup Baza má svoje čestné miesto aj v kulinárstve – a to nielen na Slovensku. Okrem známeho bazového sirupu sa z nej pripravuje: bazová limonáda a sekt bazový lekvár, želé alebo džem bazové šišky / dolky / pampúšiky (kvety obalené v cestíčku a opekané) sladká polievka zo severských krajín šťava z plodov, často miešaná s jablkovou pre jemnejšiu chuť grog z koncentrovanej bazovej šťavy a dokonca aj farbivo na potraviny alebo látky – 100 % prírodné Plody možno zamraziť a používať postupne – na jeseň tak máte zásobu antioxidantov, keď ich najviac potrebujeme.   To najkrajšie na baze čiernej? Že ju netreba kupovať – stačí sa prejsť. Rastie voľne, takmer všade, a tak si všetky tie sirupy, džemy aj čajíky môžete pripraviť sami – s vôňou lúky, vetra a mojich receptov. Prečo sa na bazu teším každý rok? Ja sama sa neviem dočkať jari . Po snežienkach, prvosienkach a iných jarných kráskach je to práve baza, ktorá mi zakaždým rozbúši srdce . Je to jedna z prvých byliniek, ktorá sa nám ponúka – kedysi kvitla v máji a júni, no dnes sa kvety objavujú občas omnoho skôr, často už koncom apríla. Príroda sa mení, a tak si svoje miesta na zber sledujem ešte pozornejšie než kedysi . Bazu čiernu zbieram pravidelne už pätnásť rokov . Milujem tie drobné, žltkasté kvietky – nielen pre ich vôňu a liečivosť, ale aj pre ich všestrannosť. Niekoľko z nich si zvyknem zamraziť na dezerty alebo ako voňavú ozdobu do letných pohárov. Zber kvetov bazy čiernej je veľká  zábava aj pre deti  – s malým košíkom si môžu nazbierať vlastnú “bazovú úrodu”. Okrem sušenia kvetov na čaj si viete nazbierať aj čierne plody koncom leta. S nich sa pripravuje skvelý džem alebo tiež sirup. Ja si každý rok pripravujem  aj domáce sirupy a suším kvietky na čaj. Kvietky zbiera už moja dcéra, ktorú to veľmi baví. Vie presne, ktoré kvietky má zbierať. Veľké, rozkvitnuté, bez poškodenia. Najlepšie čisté, bez chrobáčikov a iných nečistôt. Už je v tom tak dobrá, že za pol až hodinku mi prinesie plný košík bazy. Tým je moja práca uľahčená a ja sa môžem rovno pustiť do výroby sirupov. AKO ZBIERAŤ BAZU ČIERNU NA ČAJ Kvietky bazy čiernej zbierame počas slnečných dní, ideálne dopoludnia, keď sa rosa už vytratí, ale kvety sú ešte svieže. Vyberáme plne rozkvitnuté súkvetia, ktoré krásne voňajú, a zbierame ich najmä mimo ciest a prašných oblastí, ideálne v čistej prírode. Každý kvietok v sebe ukrýva zázrak – stačí sa k nemu priblížiť a nadýchate sa vône leta. AKO SUŠIŤ KVETY BAZY ČIERNEJ Ako správne usušiť kvety bazy čiernej? Je len na vás, koľko si bazy čiernej nazbierate a koľko si nasušíte do zásoby. Samozrejme, čaj si môžete pripraviť aj z čerstvých kvietkov, ale ak si chcete tento poklad uchovať na zimu, musí byť dobre usušený. Najistejšia a najrýchlejšia možnosť je sušička na ovocie . Kvietky si tak zachovajú farbu aj vôňu a nečernajú. Sušíme pri teplote do 40 °C približne 6 hodín . Ak však nemáte sušičku, nič sa nedeje – baza sa krásne usuší aj prirodzene . Stačí ju rozložiť na papier (ideálne na drevený stôl alebo mriežku) v tieni, na dobre vetranom mieste. Každá kvetinka by mala mať dostatok priestoru, aby sa nezaparila a rovnomerne preschla. Na čaj sa používajú iba kvety – ak sa vám tam dostane aj kúsoček stonky, nič sa nedeje, no uistite sa, že je dokonale suchá. Keď sú kvety dôkladne usušené, odlupujú sa zo stoniek samé – len ich jemne pretriete medzi prstami a samy opadnú. Zistíte, že máte celé ruky žlté od peľu. Ale verte, že vám to vynahradí tá nádherná vôňa bazy , ktorá sa pri sušení ešte prehĺbi. Hotový sušený čaj uskladnite v nepriehľadnej nádobe alebo v sklenenom pohári na suchom a tmavom mieste. Takto vám vydrží celé mesiace a vždy, keď si uvaríte šálku, pripomenie vám leto. Tip: Keď sušené kvety jemne stlačíte medzi prstami a stále si uchovávajú vôňu, sú pripravené na uskladnenie. AKO SI PRIPRAVIŤ ČAJ Z KVETOV BAZY ČIERNEJ Na jednu šálku bazového čaju potrebujete: 1–2 čajové lyžičky sušených kvetov bazy čiernej 250 ml horúcej (nie vriacej) vody Zalejte kvety horúcou vodou, prikryte a lúhujte 10–15 minút. Potom sceďte a vychutnajte si jemný, liečivý nálev. Čaj je výborný pri prechladnutí, nachladnutí, podporuje potenie a znižuje horúčku. Môžete si ho dochutiť medom , citrónom, domácim bazovým sirupom alebo ho piť len tak – jeho jemná vôňa a chuť vám prenesie dušu späť do jari. A čo ďalej? Baza čierna má v kuchyni množstvo využití. Ak si ju zamilujete tak ako my, určite skúste aj: – Bazové sirupy – klasické, ružové alebo s karamelom – Bazový med – voňavý elixír, ideálny na zimné večery BAZOVÝ ČAJ SUŠENIE KVETOV BAZY ČIERNEJ V SUŠIČKE POTRAVÍN SUŠENIE KVETOV BAZY ČIERNEJ V SUŠIČKE POTRAVÍN Z KVETOV BAZY ČIERNEJ SI VIETE PRIPRAVIŤ NIELEN LAHODNÝ ČAJ, ALE AJ OSVIEŽUJÚCE SIRUPY A LIMONÁDY. A ČO NA ZÁVER? 🌿 Ak si nie ste istí, či sa do toho pustiť — skúste začať úplne jednoducho. Odtrhnite si len pár kvietkov bazy a nechajte ich rozvoniavať na stole. Možno práve tá vôňa vás inšpiruje viac, než by ste čakali. Čaj, sirup, domáci elixír — zistíte, že to vôbec nie je také zložité, ako sa môže zdať. A čo je najlepšie — každý dúšok bude patriť vám.

ZAVÁRANÉ UHORKY PODĽA ADELKY UHORKY NA NAKLADANIE A ZAVÁRANIE PREČO ZAVÁRAŤ VLASTNÉ UHORKY? Určite ich milujete tak ako ja . Zavárané uhorky sú osviežujúcu prílohou k rizotu, pečenému mäsu, k francúzskym zemiakom alebo len tak – keď dostanete chuť na niečo sladkokyslé a chrumkavé. Dlhé roky som ich kupovala v obchode, kde neboli úplne najhoršie, ale keď som sa konečne dostala k vlastnému zdroju uhoriek na zaváranie, bolo rozhodnuté – idem do toho sama. Tie domáce sa nedajú porovnať s tými kupovanými! DOMÁCE SÚ DOMÁCE. POZRITE SA NA TIE KRÁSKY V POHÁRY. KURIOZITY O NAKLADANÝCH UHORKÁCH Zaváranie zeleniny vo forme nakladačiek či sladkokyslých uhorkových zaváranin, má svoju históriu už o d čias starobylej Mezopotámie , približne 2400 p. n. l. V strednej Európe, najmä v Poľsku, Rusku a na Slovensku, sú zavárané uhorky stálicou domácej kuchyne – najčastejšie sa predávajú a nakupujú vo veľkom ako súčasť tradičných receptov či praktického domáceho zásobovania. A nie sme jediný! Štatistiky v Číne naznačujú , že sa ročne spotrebuje až 100 uhoriek na osobu, čo je extrém, zatiaľ čo v USA to vychádza približne na 12 kusov na osobu za rok. Zavárané uhorky sú jednoznačne najobľúbenejšou zaváraninou. Okrem kulinárskej zábavy prinášajú aj zdravotné benefity : kvasené uhorky obsahujú probiotiká , ktoré podporujú zdravú črevnú mikroflóru, uľahčujú trávenie a zlepšujú vstrebávanie živín. Obsahujú tiež antioxidanty (napríklad beta-karotén a vitamíny K či C) a môžu napomôcť regulovať hladinu cukru v krvi. Toľko k našim obľúbeným zaváraným uhorkám.  MOJE ZAVÁRACIE ZAČIATKY Ako neskúsený zavárač a záhradník začiatočník, ma v roku 2016 milo prekvapili moje prvé uhorky/nakladačky. Urodilo sa ich toľko že, chtiac nechtiac, som sa zaváraniu už nemohla vyhnúť. Ale radosť som pociťovala neuveriteľnú. Budem ma ť vlastné zavárané uhorky!! S receptami je to ako s celým životom. Prvé razy sú pokus, potom prídete na to ako na to. No a na záver sa divíte, ako to, že to nevedia aj ostatní. Veď je to také jednoduché! Na začiatku som siahla po klasickej príprave typu Deko – zmes korenín s návodom priamo na obale. Prvé poháre som spravila presne podľa receptu z Deka, no výsledok ma úplne nepresvedčil. Uhorky boli pre mňa až príliš kyslé a pri menšom množstve sa zbytočne veľa nálevu vyhadzovalo. A ja nerada plytvám. Začala som teda pátrať po osvedčenom domácom recepte. Chvíľku to trvalo. Ale našla som ho – vďaka mojej skvelej susedke pani Matilde zo záhradiek. Jej verzia mi učarovala: chutí perfektne, dá sa ľahko prispôsobiť podľa množstva a výsledok je vždy spoľahlivý . Či máte desať pohárov, alebo len jeden, tento recept vás nesklame. RECEPT Domáci recept na zavárané uhorky, ktoré krásne chrumkajú a ladia k rizotu, pečenému mäsu aj zemiakom. Sladko-kyslé, svieže a pripravené bez zbytočného odpadu. Vhodné aj pri menšom množstve uhoriek. INGREDIENCIE (na 1 pohár s objemom 7 dl): 250–300 g menších uhoriek (nakladačiek), najlepšie rovnako veľkých 2 ČL horčičných semienok 1 menšia vetvička čerstvého kôpru 1 ČL zmesi Deko alebo Nakladač (kyslý základ v prášku) 2 ČL trstinového cukru 0,5 dcl (50 ml) 8% octu horúca voda (na zaliatie pohára po okraj) 🫙 Pohár na zaváranie: 7 dl, vysterilizovaný vrátane viečka INGREDIENCIE (na 6–8 pohárov 7 dl): cca 2 kg menších uhoriek 12–16 ČL horčičných semienok 6–8 vetvičiek čerstvého kôpru 6–8 ČL zmesi Deko alebo Nakladač 12–16 ČL trstinového cukru 3–4 dcl 8% octu horúca voda podľa potreby (zhruba 4–5 litrov) zaváracie poháre a viečka POSTUP Príprava uhoriek: Uhorky dôkladne umyte, ideálne kefkou na zeleninu, aby ste odstránili prípadné nečistoty či jemné chĺpky. Sterilizácia pohárov: Vysterilizujte poháre a viečka horúcou vodou alebo krátkym prevarením. Nechajte ich odkvapkať na čistej utierke. Vkladanie surovín do pohára: Do každého pohára dajte: 2 ČL horčičných semienok vetvičku čerstvého kôpru naukladajte uhorky nastojato (väčšie uhorky môžete nakrájať na kolieska) Dochutenie: Do každého pohára pridajte: 1 ČL práškového deka/nakladača 2 ČL trstinového cukru 0,5 dcl 8% octu Zaliatie: Zalejte poháre po okraj horúcou vodou (nie vriacou), ihneď uzavrite viečkom a párkrát opatrne pretočte, aby sa prísady premiešali. Sterilizácia (zaváranie): Poháre vložte do hrnca vystlaného utierkou, zalejte vodou do výšky cca 5 cm a sterilizujte pri 90 °C približne 15 minút. Otočenie a chladnutie: Po sterilizácii poháre otočte hore dnom na 5 minút, potom ich vráťte späť a nechajte úplne vychladnúť. Skladovanie: Uschovajte v tme a chlade – ideálne do pivnice či špajze. RADY A TIPY NA ZÁVER: Čím menšie a mladšie uhorky, tým budú chrumkavejšie. Recept je variabilný – množstvo cukru a octu si môžete prispôsobiť chuti. Kôpor je kľúčový pre arómu – ak ho nemáte, skúste nahradiť napríklad bobkovým listom, ale chuť bude odlišná. Dobre zavarené uhorky vydržia aj 12 mesiacov. MOJA PRVÁ VLASTNÁ ÚRODA TAKTO SOM ICH VŠETKY ZAVARILA DO POHÁROV! PRE VIAC ZAUJÍMAVÉHO OBSAHU MA SLEDUJTE NA FACEBOOK , INSTAGRAM , TIK-TOK , YOUTUBE .

AKO SOM PRIŠLA K TOMUTO TAJNÉMU RECEPTU. ABSOLÚTNE NAJLEPŠÍ RECEPT NA ZAVÁRANÉ BARANIE ROHY VHODNÝ AJ PRE DIABETIKOV! "Takéto fantastické baranie rohy som ešte nejedla."- bola moja prvá veta, keď som otvorila prvú nádobu s baraními rohmi. Chrumkavé, sladkokyslé, s jemne pikantným podtónom, jedli sa samé. Trvalo mi dva roky  (!), kým som si vyžobrala – vlastne s veľkou trpezlivosťou vyprosila – tento recept od svojej skúsenejšej susedky  zo záhradkárskej kolónie. Skúsenej ženy, ktorá zavára už desaťročia a má v malíčku nielen kyslé uhorky, ale aj všetky triky s paprikami. Recept ma prekvapil už samotnými surovinami – znie to možno netradične, ale výsledok? Úžasný.  A vlastne až prekvapivo jednoduchý. S veľkou radosťou (a s jej súhlasom!) ho teraz posúvam ďalej vám  – tento recept si musíte uložiť. Ďakujem Matilda! NÁDHERNÁ ÚRODA BARANÍCH ROHOV NA ZAVÁRANIE. Baranie rohy – papriky, ktoré to vedia roztočiť. Počas júla, augusta a septembra dorastajú baranie rohy – odroda papriky , ktorú mnohí poznáme hlavne ako zaváraný doplnok ku klobáske, pečenému mäsu alebo letnej grilovačke. Priznám sa, aj ja som ich dlho kupovala v obchode a brala ako samozrejmosť. Až kým som si raz nezavarila vlastné . Boli neskutočné  – chrumkavé, šťavnaté a s takou chuťou, že som ich jedla len tak, samotné alebo na hrianke. Proste hit sezóny!   Tak prečo si nepripraviť tie najlepšie baranie rohy doma? Tento recept ťa presvedčí, že to zvládneš ľavou zadnou – a už nikdy sa k tým kupovaným nevrátiš. ZAUJÍMAVOSTI O BARANÍCH ROHOCH Baranie rohy  majú nádherné štíhle telo , zakrivené do podivuhodných tvarov a žiarivú zelenú farbu, ktorá sa postupne mení na červenú – dokonalá vizuálna hra prírody. 🌶️ ⸻ 🧩  Zaujímavosti o baraních rohoch: • Táto odroda patrí do rodu Capsicum annuum , ten istý, z ktorého pochádza klasická paprika. Pôvodom je z Latinskej Ameriky, do Európy ju priniesol Kristóf Kolumbus a neskôr sa vyvinula do nespočetných regionálnych variantov.   . • Paprika (aj baranie rohy)  obsahuje výrazne viac vitamínu C než citrusové ovocie — čo z nej robí super potravinu pre imunitu a vitalitu.  . • Červené plody obsahujú karotenoidy , ktoré dodávajú intenzívnu farbu a pôsobia ako silné antioxidanty. Tie pomáhajú chrániť zrak a podporujú zdravie pokožky a srdcovocievnej sústavy.   . • V krajine našich predkov, na Slovensku aj v Maďarsku, papriky (vrátane tých typov ako baranie rohy) patria k tradičným zaváraninám – ich farba a chuť oživujú letné kuchyne aj zimné špajze. • Bonus: zavarené baranie rohy sú také chrumkavé a chutné, že sa ich nebudete vedieť dojesť. Tak si ich zavarte so mnou. Nižšie nájdete podrobný recept, vďaka ktorému si pripravíte najlepšie baranie rohy. Z týchto surovín pripravíte zásobu pikantnej chrumkavosti na celú zimu. 🫙  INGREDIENCIE Na približne 7 zaváracích pohárov  po 700 ml (odporúčam s veľkým otvorom  pre ľahšie plnenie) budete potrebovať: 1,5 kg baraních rohov  (cca 70 ks , podľa veľkosti) 2 litre vody 1 liter octu  (najčastejšie kvasný 8 %) 150 g trstinového cukru 70 g soli 25 tabliet umelého sladidla  do kávy – môžete použiť aj steviové sladidlo  alebo xylitol  (nájdete v DM drogérii či bioobchodoch) 2 PL čierneho celého korenia 2 PL horčičných semienok 7 bobkových listov cca 1 dcl olivového oleja  (na zaliatie) 7 zaváracích pohárov  (700 ml) PRE VIAC ZAUJÍMAVÉHO OBSAHU MA SLEDUJTE NA FACEBOOK , INSTAGRAM , TIK-TOK , YOUTUBE . POSTUP ZAVÁRANIA PODĽA MÔJHO TAJNÉHO RECEPTU 1. Pripravte si nálev: Do hrnca nalejte vodu, pridajte cukor, soľ a ocot. Všetko priveďte do varu. Na záver pridajte umelé sladidlo – napríklad sacharín, stéviu alebo xylitol. 🟡 Nezabudnite na sladidlo – bez neho budú rohy mdlé. Vďaka umelému sladidlu sú tieto zavárané baranie rohy vhodné aj pre diabetikov. 2. Pripravte si poháre a korenie: Keď máte pripravené terilizované poháre na plnenie - do každého dajte: – 5 ks čierneho korenia – 1 ČL horčičného semienka – 1 bobkový list – 1 ČL oleja (najlepšie olivového) 3. Naplňte poháre paprikami: Baranie rohy nerozrezávajte ani nekrájajte. Ukladajte vcelku – ako skladačku. 🧩 Mikádo štýlom – nie zatočiť ako slimáky, ale „poskladať“ do seba. Cieľom je napchať ich čo najviac, bez prázdnych miest. Malo by sa ich zmestiť do jedného pohára cca 10 kusov, pekne natesno. 4. Zalejte nálevom: Papriky v pohároch zalejte horúcim nálevom až po vrch, nechajte cca 0,5 cm voľného priestoru. Poháre dobre uzavrite a môžete ich jemne pretrepať. 5. Sterilizujte: Sterilizujte 30 minút pri 85–95 °C. 🌡️ Ak nemáte teplomer, držte sa stredného varu, nie úplného bublania. ⏳ Neskracujte čas sterilizácie. 6. Nechajte oddýchnuť: Poháre nechajte vychladnúť, uložte ich do špajze alebo na tmavé a chladné miesto. 🗓️ Minimálne 2 týždne nechajte odležať, aby sa baranie rohy napili nálevu. ❄️  Najlepšie chutia po 3–6 mesiacoch – v zime k pečenému mäsu alebo ako chuťovka k večeri. FOTO POSTUP PRIDÁVANIE KORENIA A UKLADANIE BARANÍCH ROHOV. NAPLNENÉ A ZAVARENÉ BARANIE ROHY. VAŠA ZÁSOBA NA ZIMU.

V TOMTO ČLÁNKU SA DOZVIEŠ PREČO ZBIERAŤ ŠÍPKY, KDE ICH NÁJDEŠ, AKÉ MAJÚ BENEFITY, AJ MOJE PRVÉ "NÁROČNÉ" SKÚSENOSTI S NIMI, KTORÝM SA TY MÔŽEŠ VYHNÚŤ. NAZBIERAJTE SI VLASTNÉ ŠÍPKY! POČAS JESENE ICH NÁJDETE PRI LESE, PRI ZÁHRADKÁCH, PRI PRECHÁDZKE PRÍRODOU. JESEŇ BOHATÁ NA ŠÍPKY Keď ideš jesennou prírodou, šípky na teba skrátka pozerajú z každého rohu. Nedá sa im vyhnúť ani ich obísť – ak máš šťastie a niekto ich pred tebou nevyzbieral, rýchlo k nim utekaj a zbieraj čo najviac . Sú plné vitamínov, zadarmo a pripravené pomôcť ti počas chladných dní. Nie je nič lepšie , ako si z nich urobiť vlastný šípkový čaj alebo šípkový džem a mať tak prírodu doslova na tanieri PLNÝ KOŠÍK ZDRAVIA AKO, KEDY A PREČO ZBIERAŤ ŠÍPKY 🍂 Šípky – malé plody s veľkou silou ako zbierať a sušiť šípky Šípky , plody ruže šípovej (Rosa canina), sú jedným z najcennejších darov neskorej jesene. Rastú divoko  pri poliach, lesoch a cestách, a keď dozrejú, ich sýtočervená farba sa nedá prehliadnuť. Šípky rastú vo voľnej prírode ako huby po daždi.   Stačí sa vybrať na malú prechádzku a pozorne sa dívať. Zber je navyše aj celkom zábava  – najmä pre deti, ktoré si s radosťou obtrhajú spodné konáriky a tešia sa zo svojich „úlovkov“. A keď potom spolu doma rozvoniava džem, o to viac si ho všetci vážia. Dnes si ukážeme, ako na  ten pravý, šípkový džem  – ale pokojne si časť šípok odložte aj na sušenie. Čaj v zime z vlastného zberu chutí vždy najlepšie. 🕰️ Kedy a ako zbierať šípky? Ideálny čas zberu: koniec septembra až november , po prvých slabých mrazoch. Mráz totiž zmäkčí ich dužinu. Farba: zrelé šípky majú sýtu červenooranžovú až tmavočervenú farbu , sú mierne mäkké na dotyk, ale nie kašovité. Zber: najlepšie rukavicami (tŕne!), ostré nožnice alebo len jemné odtrhnutie. Z bierať treba z čistých lokalít mimo ciest a polí. 💪 Zdravotné benefity šípok Šípky sú doslova vitamínová bomba, ktorú nám príroda balí do malých červených guličiek. Ich hlavné výhody: 🔴 Vysoký obsah vitamínu C  – až 10× viac než citrón (pozor: sušením sa stráca, najlepšie spracovať čerstvé). 🧡  Podpora imunity  – ideálne pri prechladnutí a chrípke. 🌿 Protizápalové účinky  – priaznivý účinok pri reume a kĺbových problémoch. 💨 Antioxidanty  – spomaľujú starnutie buniek, chránia pred voľnými radikálmi. 💧 Podpora trávenia  – pomáhajú pri zápche a povzbudzujú metabolizmus. ❤️  Prevencia srdcovocievnych ochorení  – vďaka flavonoidom a vláknine. 🫙 Na čo všetko sa dajú šípky využiť: Šípkový džem alebo lekvá r – klasika našich starých mám, sladký, jemne kyslastý a výživný. Šípkový čaj  – z celých alebo sušených plodov, skvelý pre imunitu. Tinktúry, sirupy, likéry  – koncentrované formy na posilnenie organizmu. Pyré do omáčok, nátierok, kaší  – aj do pečenia (napr. linecké koláčiky so šípkovým lekvárom). Sušené šípky  – na čaj alebo do müsli, uchovávajú sa na celú zimu. ŠÍPKY UVIDÍŠ UŽ Z DIAĽKY. ICH ČERVENÉ PLODY LÁKAJÚ NA ZBER. AK MÁŠ PLNÝ KOŠÍK, MÔŽEŠ ZAČAŤ ŠÍPKY SUŠIŤ NA ČAJ ALEBO SI UVARIŤ ŠÍPKOVÝ DŽEM. MOJE NÁROČNÉ ZAČIATKY SO ŠÍPKAMI! AJ TAKÉTO SÚ ZAČIATKY V OBDOBÍ SPRED DOBY INTERNETU! Aj takéto boli začiatky – ešte v časoch „pred dobou internetu“. Boli plné nadšenia a jesenných prechádzok, ktoré milujem dodnes. Túlanie sa lesmi v okolí Bratislavy som vždy zbožňovala, a keď som raz objavila, že sa dajú šípky zbierať , neváhala som ani chvíľu. Z každej vychádzky som si priniesla malý sáčok šípok a doma premýšľala, čo s nimi. Nemala som s nimi veľa skúseností, takže som sa musela spoliehať na rady od ľudí, alebo som jednoducho skúšala sama, čo sa z nich dá vykúzliť. Najprv som ich skúšala sušiť – niekde som počula, že sa môžu upiecť v rúre . Prvé šípky sa mi, samozrejme, pripiekli. Potom som sa dopočula, že sa zo šípok dá robiť džem . Tak som ich nadšene začala variť, ale vôbec som netušila, že sa majú variť vo väčšom množstve vody. Po zdĺhavom pretláčaní cez sitko, ktoré som si stihla zničiť, som po päťhodinovej práci mala jeden malý dvojdecový pohárik šípkového džemu. Bol chutný – ale úprimne, za tú námahu nestál. Postupne som si teda začala hľadať jednoduchší spôsob , ako si šípky pripraviť a uskladniť na zimu. Ako prvé som zrušila sušenie v rúre. Zistila som, že ak sa šípky zbavia koncov (chĺpkatého aj tvrdého stopkového) a jemne ich rozpučím, napríklad kladivkom, dokážu sa usušiť aj samy – len to chce čas. Čas som si neskôr ušetrila kúpou sušičky ovocia, ktorú teraz využívam na šípky aj množstvo iných dobrôt. S džemom to však bola iná výzva. Nakoniec som objavila recept, kde sa šípky varia vo vode – a zrazu to išlo ľahšie aj chutnejšie. No a to by som nebola ja, keby som si časom nevymyslela vlastný recept – vyladený, voňavý, plný jesennej nálady. Je to šípkový džem s pridaním jabĺk a korení ako kardamón, škorica a klinček - ŠÍPKOVÝ DŽEM - JANTÁROVÝ POKLAD S VÔŇOU JESENE Tento recept musíte vyskúšať! PRE VIAC ZAUJÍMAVÉHO OBSAHU MA SLEDUJTE NA FACEBOOK , INSTAGRAM , TIK-TOK , YOUTUBE . Moja zdĺhavá procedúra so šípkami. Pracná, ale veľmi chutná! Chcela som z nich dostať len to najlepšie, najvoňavejšie, najfajnovejšie. Ale šípky majú vlastnú hlavu. Najprv som ich poctivo čistila . Odstrániť stopku na jednom konci a chlpatý „fúzik“ na druhom — v poriadku. No potom prichádza skutočná výzva: rozrezať ich, vybrať tvrdé biele semienka a tie zákerné pichľavé chĺpky, ktoré sa držia ako kliešť. Skúšala som ich čistiť pred sušením aj po sušení – a v oboch prípadoch to bola piplavá, nekonečná práca. Semienka držia pevne a šípky sa pritom dosť rozpadávajú. A tie chĺpky? Vedia poriadne podráždiť ruky aj trpezlivosť. Napokon som skúšala tretiu metódu , ktorá ma (relatívne) zachránila. Šípky som začala sušiť celé – bez rezania, bez čistenia . Po dosušení ich stačí jemne rozpukať v prstoch a uskladniť. Keď si z nich potom urobím čaj, stačí ho precediť cez jemné čajové sitko. Nie je to dokonalé, ale rozhodne je to menej náročné než predchádzajúce dve tortúry. Priznávam, čisto očistené a usušené mäsité časti šípok majú jedno veľké plus – keď ich zalejete, krásne zmäknú a dajú sa v čaji aj zjesť. Takže z nich dostanete úplne všetko. Ale popravde, za tú námahu to podľa mňa nestojí. Ak sa do toho predsa len pustíte, nebudem vám to mať za zlé — ale mám silné tušenie, že to spravíte len raz. 😉 AKO SPRÁVNE USUŠIŤ ŠÍPKY (a neprísť o vitamín C) Základná zásada pri sušení šípok je jasná: nechceme zničiť drahocenný vitamín C. A ten je citlivý na teplo. Preto platí: 🔸 Sušíme do 30 - max 40 °C — nie viac. V sušičke to trvá približne 8 hodín , niekedy aj trochu dlhšie. Ak sa vám to nehodí naraz, pokojne si to rozložte na dve noci – jednu noc sušíte, cez deň sušičku vypnete a ďalšiu noc pokračujete. Hlavne nech sú šípky poriadne suché a chrumkavé . Ak sušíte voľne na vzduchu , treba počítať s pár dňami navyše . Ale to vôbec nevadí, ak máte suché a teplé miesto – ideálne nie priamo na slnku. 🛠️ Tip z praxe: Ak chcete sušenie urýchliť, môžete šípky jemne rozpučiť . Ich šupka je pevná, takže ja to robím takto: vezmem si doštičku a kladivko , a každú jednu šípku trošku rozpučím — len toľko, aby pukla. Tak sa sušia oveľa rýchlejšie a rovnomernejšie. 💡 Keď sú šípky úplne suché, skladujte ich: – v nepriehľadnej nádobe (napríklad v plechovičke od čaju), – na suchom a chladnejšom mieste , – a spotrebujte ich do jednej sezóny – časom totiž strácajú vitamín C, a teda aj svoju liečivú silu. Na ďalší rok si radšej nazbierajte čerstvé — telo vám poďakuje. ÚČINKY ŠÍPOK NA ZDRAVIE – prírodný doping počas jesene a zimy Šípky nie sú len zásobárňou vitamínu C . Majú močopudný a mierne sťahujúci účinok, znižujú hladinu cholesterolu v krvi a pomáhajú udržiavať normálnu zrážanlivosť krvi. Podporujú látkovú výmenu a pomáhajú telu rýchlejšie sa zotaviť počas rekonvalescencie. Ak ste unavení , prechladnutí alebo len potrebujete trochu energie a vnútorného tepla, šípkový čaj je výborný spojenec. Jeho účinky oceníte pri chrípke, nádche, nachladnutí a pokojne ho môžete popíjať aj počas stresového obdobia alebo po fyzickej záťaži – napríklad aj pri hojení zlomeniny . Tento čaj zo šípok je niečo ako starý známy domáci lekár. Poklad, ktorý nám jeseň ponúka zadarmo a rovno pod nosom. AKO SI PRIPRAVIŤ ŠÍPKOVÝ ČAJ Na jednu porciu (2–2,5 dl ) vám bohato postačí jedna kopcovitá čajová lyžička sušených šípok . Ak si pripravujete väčší čaj, napríklad 4 dl, použite polievkovú lyžicu. Šípky zalejte vriacou vodou a nechajte lúhovať približne 15–20 minút . Počas toho krásne zmäknú a pustia svoju typickú červeno-oranžovú farbu aj jemnú arómu šípok. Ak máte šípky očistené od semienok , môžete ich po lúhovaní jednoducho roztlačiť lyžičkou a vypiť aj s dužinou – všetky tie dobré látky tak využijete naplno. Ak však používate celé, neodčistené plody, čaj si po lúhovaní určite p receďte cez jemné sitko , aby ste sa zbavili pichľavých chĺpkov a semienok. Čaj si oslaďte podľa chuti – klasicky medom, alebo napríklad javorovým či čučoriedkovým sirupom. Ja osobne mám najradšej čakankový, keďže som alergická na med. A citrón? Ten rozhodne odporúčam. Šípkový čaj s medom a citrónom je jesenná klasika, ktorá vás zahreje nielen na tele, ale aj na duši. FOTO UKÁŽKY SUŠENIA MOJE PRVÉ SUŠENIE ŠÍPOK PRACNÉ POLENIE A VYBERANIE JADIEROK NEKONEČNÁ A PIPLAVÁ ROBOTA NAJLEPŠIA CESTA K SZŠENÝM ŠÍPKAM VĎAKA SUŠIČKE POTRAVÍN SI ŠÍPKY ZACHOVAJÚ NÁDHERNÚ ČERVENÚ FARBU. USKLADNITE ŠÍPKY V PLECHOVIČKE.

RECEPT NA ÚŽASNE VOŇAVÚ A CHUTNÚ ZAVÁRANÚ CVIKLU PLNÚ CHUTÍ ČERVENÁ REPA, KTORÁ ČAKÁ NA ZAVÁRANIE 🟥 Zaujímavosti o cvikle, ktoré ste možno (ne)vedeli Cvikla , známa aj ako červená repa , patrí medzi najstaršie kultúrne plodiny , ktoré ľudia pestovali už pred viac ako 4000 rokmi . Starovekí Rimania ju považovali nielen za potravinu, ale aj za liek . A niet sa čomu čudovať – cvikla je plná antioxidantov, kyseliny listovej, železa a betanínu , ktorý jej dáva charakteristickú tmavočervenú farbu. Táto farba je nielen krásna, ale aj funkčná – pomáha znižovať zápaly, podporuje činnosť pečene, detoxikáciu a celkové prekrvenie organizmu. Cvikla môže zlepšiť výkonnosť pri fyzickej záťaži, znižovať krvný tlak a pozitívne vplývať na trávenie vďaka obsahu vlákniny. A to všetko v jednej obyčajnej koreňovej zelenine! 🫙 Zaváraná cvikla: klasika, ktorá stále boduje Z aváraná cvikla patrí medzi stálice našich komôr a kuchýň. Pripomína nám chuť domova, obeda u starkej alebo jesenné zásoby pred zimou. Dá sa servírovať ako osviežujúci šalát ku pečenému mäsu, výborná je k fašírkam, rybe, rizotu alebo len tak – ako kyslasto-sladkastý doplnok na tanieri. Ak ju pripravíte s korením a trochou trstinového cukru, dostane úplne iný rozmer. Môj recept na zaváranú cviklu je postavený na overenej klasike, ale doplnený o voňavé koreniny, ktoré chuť ešte viac rozohrajú. Vďaka nim cvikla krásne prevonia celú kuchyňu a dodá vašim jedlám iskru. A ak hľadáte inšpiráciu na svieži šalát s cviklou, určite si pozrite aj tento recept ŠOŠOVICOVO-CVIKLOVÝ ŠALÁT S KOZÍM SYROM Priznám sa, surovú cviklu si dám len výnimočne, používam ju hlavne do čerstvých štiav, ale takto zavarenú si ju zamiloval skoro každý, kto ju ochutnal . A verím, že aj vám sa táto verzia zapáči – je voňavá, krásne farebná a chuťovo vyvážená. Jednoducho: cvikla, ktorá má šmrnc. INGREDIENCIE 🫙 Ingrediencie na zaváranú cviklu plnú chutí (cca 10 pohárov 720 ml) 4,5 kg surovej cvikly (čistá váha po uvarení a očistení bude cca 4 kg) 300 g čerstvého chrenu (nastrúhaného na jemno – ak máte radi pikantnejšie, pokojne pridajte viac) 400 g trstinového cukru (môže byť aj klasický kryštálový, ale trstinový dodá jemnejší karamelový podtón) 2 čajové lyžičky soli 2 čajové lyžičky mletej rasce ½ čajovej lyžičky celého feniklu ½ čajovej lyžičky celého anízu 1 liter vody ½ litra octu (ideálne 8 %, klasický kvasný liehový) POSTUP ZAVÁRANÁ CVIKLA PLNÁ CHUTÍ RECEPT 🥣 Postup krok za krokom: 1. Uvarte cviklu v šupke Cviklu dobre umyte, varte ju v šupke – šupka ju krásne ochráni pred stratou farby a chuti. Varte vo väčšom hrnci, ideálne kúsky podobnej veľkosti, aby sa rovnomerne uvarili. Voda môže byť jemne osolená. Cvikla je hotová, keď do nej ľahko pichnete vidličkou – podobne ako pri zemiakoch. Trvá to cca 30–45 minút podľa veľkosti. 2. Očistite a nastrúhajte Uvarenú cviklu sceďte a nechajte chvíľu vychladnúť. Použite rukavice, aby ste si nezafarbili ruky. Stiahnite šupku – pôjde to ľahko. Odrežte aj tvrdé konce. Cviklu nastrúhajte na hrubo (veľké očká). Chren na jemno (malé očká). Ak máte kuchynského robota, teraz je čas na jeho chvíľku slávy! 3. Zmiešajte všetky ingrediencie Vo veľkej mise zmiešajte nastrúhanú cviklu, chren, cukor, soľ a korenie (rasca, fenikel, aníz). Vodu s octom si zatiaľ nechajte bokom – to bude nálev. 4. Plnenie pohárov Poháre sterilizujte (napr. horúcou vodou alebo v rúre). Plňte zmes do dvoch tretín objemu – cvikla má tendenciu sa pri zaváraní “zduť”. Netraste, netlačte – na vrchu musí ostať aspoň 2 cm voľného miesta. 5. Zalejte nálevom Zmiešajte vodu s octom a prevarte. Horúci nálev nalejte do pohárov tak, aby zmes bola pekne ponorená, ale nie úplne po okraj. Ak vám nálev zvýši, môžete ho využiť napríklad na odvápnenie rýchlovarnej kanvice. 😉 6. Zaváranie – sterilizácia Poháre dobre uzavrite a jemne s nimi zatraste, aby sa nálev dostal všade. Sterilizujte v rúre alebo hrnci: 100 °C / 20 minút. V rúre to ide skvele – dajte poháre na hlboký plech s cca 2 cm vody. Po sterilizácii ich na 5 minút obráťte hore dnom – dôjde aj k sterilizácii viečka. 7. Skladovanie a čakanie na kúzlo Nechajte cviklu vychladnúť pri izbovej teplote. Uložte na chladné, tmavé miesto. Pred ochutnaním vydržte aspoň 2 týždne – chutné spojenie chutí potrebuje svoj čas. TIPY NA ZÁVER Cviklu si v dnešnej dobe viete kúpiť už predvarenú a ošúpanú. Nehanbite sa ju použiť! Ak nezoženiete čerstvý chren, môžete použiť sterilizovaný chren v poháry. Uľahčíte si šúpanie a strúhanie čerstvého chrenu. ZDRAVIE ZO ZEME 💡 Tipy a podávanie Táto cvikla je výborná k mäsu, pečenému syru, do sendvičov či šalátov. Skvele sa hodí aj do môjho šalátu s cviklou a balkánskym syrom ŠOŠOVICOVO-CVIKLOVÝ ŠALÁT S KOZÍM SYROM Chutí aj samostatne ako svieža príloha alebo ľahká večera. 🥄 Záver od srdca Táto cvikla je presne ten typ receptu, ktorý si odložíte, pošlete kamoške a o rok si poviete: “Zavárame znova!” Je voňavá, krásne zafarbená, plná charakteru a… jednoducho úžasná. FOTO POSTUP UVARENÁ A OŠÚPANÁ CVIKLA NÁDHERNÁ FARBA. POUŽITE PRI PRÁCI RUKAVICE, BEZ NICH FARBA Z CVIKLE VYDRŽÍ NA RUKÁCH AJ VIAC AKO TÝŽDEŇ. NASTRÚHANÝ CHREN MNE POMÁHA ROBOT. NA STRÚHANIE JE VÝBORNÝ PLNENIE DO ZAVÁRACÍCH FLIAŠ POČKÁME 2 TÝŽDNE UŽ SOM SA NEVEDELA DOČKAŤ. MOJA ZAVÁRANÁ CVIKLA PLNÁ CHUTÍ PRE VIAC ZAUJÍMAVÉHO OBSAHU MA SLEDUJTE NA FACEBOOK , INSTAGRAM , TIK-TOK , YOUTUBE .