Vyhľadávanie

PAMÄTÁŠ, AKO SME SA STRAVOVALI ZA SOCIALIZMU?

Adelka 's Kitchen
Mar 12, 2020
Čítanie: 8

Updated: 1 day ago

Poďte so mnou do ulíc starej Bratislavy, počas dní socializmu a pripomeňte si so mnou ako a kde sme sa vtedy stravovali.

Možno vám pripomeniem dávno stratenú spomienku.

Alebo naopak, nebudete so mnou súhlasiť, lebo vaša skúsenosť bola iná.

Presne tak fungujú spomienky. Sú autentické a osobné.

Nezameniteľné a tak to má byť. Toto sú tie moje.

Určite sa aj vám stáva, že sa zasnívate v spomienke z detstva a vyčarí sa vám úsmev na tvári, keď vám nejaká chuť, vôňa alebo jedlo pripomenie tie čarovné detské časy. Ktoré jedlá vo vás evokujú tento pocit?

U mňa je to ryža s kuraťom zo školskej jedálne.

Perkelt, ktorý varievala moja stará mama.

Aj pravý maďarský uherák, na ktorý sme chodili do maďarska.

A aj taký rožok či maková lupačka, ktorú sme jedávali na desiatu s miláčikom, ktorý mával konzistenciu podľa počasia.

Volala som to kinderko socializmu. Nikdy si nevedel, aký bude, kým si ho neotvoril.

Buď býval vodový alebo hrčkavý, ale raz za čas bol presne taký, aký mal byť a stál za to.

Niekedy príde tá nostalgická chvíľa a vráti ma do čias minulých. Husákove deti vedia.

Vráťte sa spolu so mnou do detských čias, času socializmu a primomeňte si, čo sa vtedy jedlo.

Moje spomienky sú spojené s Bratislavou a prešporskou kuchyňou mojej starej mamy.

TAKTO VYZERALI "MODERNÉ" SOCIALISTICKÉ KUCHÁRKY PLNÉ RECEPTOV. ROK 1965.

PERKELT PREŽIL DEKÁDY, AJ SOCIALIZMUS. RECEPT NA PRAVÝ PREŠPORSKÝ PERKELT

TRH MILETIČKA

Ako deťom nám doma varili jedlá mamy alebo staré mamy. Ja z detských čias nezabudnem na chlieb z maslom a čerstvými paradajkami z Miletičky. Na toto jedlo som sa tešila celú zimu.

Čerstvý chlieb, paradajky, chuť domáceho masla. Neviem, aj vám sa zdá, že to vtedy chutilo o trocha lepšie alebo mám len spomienkový optimizmus?

Prechádzkou na trh rozvoniaval pripravovaný obed z každého okna, v každom vchode sa miesili vône.

V sobotu sa chodilo peši po potraviny na trh. Nikde ste v tom čase lepšie nenakúpili. Košík do ruky a išlo sa.

Napríklad už len taký nedeľný vývar s krupicovými knedličkami. Viete, čo to dalo roboty zohnať všetko potrebné?

Čerstvá sliepka alebo kura od maďarských tetiek. Koreňová zelenina, ktorú sme ako deti chrúmali, práve očistenú a nakrájanú, sediac na kuchynskej linke hrozne hladné, ešte pred tým, ako sa hodila do hrnca s polievkou.

Zelenina z trhu bývala vždy celá od čiernej hliny. Stará mama sa vždy rozčuľovala, koľko hliny je na nej, keď ju šúpala na starom novinovom papieri. Hovorila, že priniesla domov 10kg zeleniny a z toho bolo 5kg hliny.

Vtedy sa zelenina ešte "neprala". Tak ako ju vytiahli zo zeme, tak ju predávali.

Ovocie bývalo iba sezónne. Najviac sme sa tešili na prvé jahody, hrášok a čerešne. Slnko svietilo a po zime rozradostňovalo všetkých návštevníkov lokálnych trhov.

Trhovníkov aj malé tetušky, veľakrát v kroji, ktoré aj napriek zákazom a nariadeniam prišli na trh so svojimi prebytkami zo záhrad a rozložili sa všade, kde sa dalo. Stačil im malý obrus a kúsok miesta na zemi. Predávali sa kvety, zelenina, bahniatka, koláče, pagáče, syry. Aj mladé živé kuriatka a kačky, ktoré sme si mohli pochytať /občas/, keď sa nepozerali.

Niekedy prišli aj cigáni s malými šteniatkami, ktoré sa snažili predať. Pri nich nás rodičia kľudne nechali pozerať sa a išli nakúpiť, čo bolo treba.

Už ako dieťa som rozmýšľala, čo sa stane s tými, ktoré nepredajú. Mama mi nedávala v tomto smere ružové okuliare. Tak, ak sme na trhu ostávali dlhšie, vždy som kontrolovala, či sa všetky šteniatka predajú. Potešenie nastalo, keď pán odchádzal spokojný, odľahčený od všetkých šteniatok.

Bolo tam rušno, živo, zjednávali sa ceny, ochutnávalo, pilo víno a stretávalo so susedmi a kamarátmi.

Najlepšie bolo dať si langoš, aby ste nenakupovali hladní.

Je super, že trh Miletička si zachoval svoju tvár až do dnešných dní a toto charakteristické trhové miesto nepodľahlo tlaku developerov.

Keď budete mať cestu okolo a pôjdete navštíviť Bratislavu ako turista alebo ste tam už dlho neboli, choďte sa určite na tento trh pozrieť . Objavíte svet vo svete.

TRH NA MILETIČOVEJ ULICI V BRATISLAVE- VTEDY

Bufety ste mohli nájsť v nemocniciach, podnikoch alebo vo fabrikách. V centre Bratislavy ste sa však mohli sa najesť sofistikovanejšie.

Pamätáte si na Mliečne bary, hovorovo "mliečaky"? Nebolo ich tak veľa. Nachádzali sa hlavne v centrálnejších častiach mesta. V bufetoch ste si mohli dať napríklad tresku s rožkom alebo vysmážané rybie filé a chlebíčky, v mliečaku zase vtáčie mlieko a perkelt s ňokmi.

MLIEČAKY

V mliečakoch (ako sa ľudovo nazývali mliečne bary) sa varilo pre širokú verejnosť.

Každý deň množstvo čerstvých klasických jedál za veľmi lacné ceny.

Počas obedov to tam praskalo vo švíkoch.

Ja som si dávala halušky, vepřo-knedlo-zelo alebo čo ostalo. Všetko bývalo veľmi chutné, navarené výbornými kuchárkami.

Ako dezert som si rada dopriala vtáčie mlieko, ktoré sa doma nerobievalo. Dnes vtáčie mlieko vymizlo. Asi kôli množiacim sa intoleranciám alebo proste tento recept pre nás stratil cveng a čaro.

Najčastejšie som chodila do mliečaku dole na námestí SNP a pri SND pri Hviezdoslavovom námestí na rohu. Dnes tam nájdete Mc'donald.

MLIEČAKY PONÚKALI NIELEN MLIEČNE VÝROBKY, ALE AJ KOPEC HLAVNÝCH JEDÁL A CUKRÁRENSKÝCH VÝROBKOV.

Mliečne bary boli naozaj super a v dnešnej dobe by boli aj veľmi trendy.

Našlo sa tam pár miest na sedenie, ale väčšinou sa jedlo na stojáka s výhľadom do ulice.

Pulty na jedenie boli vyvýšené, takže ako dieťa som ledva dočiahla.

Boli orientované smerom do výkladu. Ľudia vo vnútri mohli pozorovať ruch, ktorý bol vonku a sledovať hladných ľudí, ktorí si zase obzerali taniere šťastných ľudí, ktorí už svoj obed dostali.

Pre sledovateľov vonku to bolo veľmi lákavé, lebo videli na tanieroch stravníkov, aká bola v ten deň ponuka. Ak ste uvideli to, na čo ste mali chuť, prišli ste dnu a najedli ste sa. Otázne bolon, či vaše menu mali, kým ste prišli na rad. V mliečakoch to totiž cez obed žilo.

PIPI GRIL

Ako staršia som v Bratislave chodila do Pipi-grilu na ulici 25.februára, dnešnej Ventúrskej ulici.

Strašná škoda, že tento podnik neprežil. Ich kuracie jedlá boli fenomenálne.

Ako názov napovedá, varili a grilovali sa tam jedlá z kuracieho mäsa.

Mohli ste si dať polku grilovaného šťavnatého, tak akurát nasoleného kuraťa alebo kurací perkelt a iné kuracie ponuky toho dňa. Mňam.

Bola som veľmi smutná, keď ho po prevrate zavreli. Už nikdy alebo skoro nikdy som nejedla také dobré grilované kura. Neviem, či to bolo kvalitou kureniec alebo skôr tým, že kuchárky, ktoré tam robili celý život, to mali proste zmáknuté.

TOTO NIE JE PIPI GRIL, ALE MOHOL BY BYŤ, VYZERAL PODOBNE.

Každý, kto chodil na základnú školu, sa stretol so školskou vývarovňou- čiže školskou jedálňou. Šťastnejší z nás narazili na žienky-kuchárky, ktoré svoju prácu mali radi. Ale to bola skôr výnimka. Ale aj napriek tomu sa oplatí zaspomínať si na tie jedlá.

ŠKOLSKÉ JEDÁLNE

Väčšina detí sa tešila na sladké jedlá- žemľovka, dukátové buchtičky... ja nie. Ja som milovala mäso. Ale asi všetci sme milovali deň, keď bolo kura s ryžou a uhorkovým šalátom.

Pre mňa boli naj tarhoňa, franczúske zemiaky, prívarky s mäsom a chlebom, alebo taká zemiaková kaša s kuracím stehnom. Vždy v rade sme si vyrátavali, či to stehno dostaneme alebo na nás vyjde kus s prsiami.

Je pravda, že v školskej jedálni sa v tých časoch varilo obstojne. Ale aj im sa niekedy stalo, že nestíhali a dostali ste nedovarenú ryžu alebo zemiaky.

Ale horšie bolo dostať vyschnutý žuvačkový kus vareného hovädzieho. I keď to nebolo nič oproti piatkovej sekanej či fašírke.

Vtedy sme sa neskrývane zabávali a hľadali kus pomletého mäsa, ktorý sme počas toho týždňa nedojedli. Proste piatky sa niesli v dobrej nálade- dojedzme, čo sme počas týždňa nepojedli a bolo to pekne zamaskované v mletom niečom.

Napriek tomu ja osobne mám na školskú jedáleň len tie najlepšie spomienky. Mali sme jedáleň na Klobučníckej vtedajšej Nedbalovej ulici.

Ako ste na tom vy? Aké spomienky prenasledujú vás? V dobrom, či v zlom? Na aké jedlo si spomínate najviac?

ŠKOLSKÉ JEDÁLNE. NIEKTORÉ TAKTO VYZERAJÚ DO DNES.

Školské jedálne boli taký kolotoč tlačenice, hladu, potešenia či sklamania z jedla, ktoré bolo aktuálne na menu dňa.

Ocvaknutý lístok z predchádzajúceho dňa a radosť alebo sklamanie, či ste si vybrali dobre z ponuky z dvoch jedál.

Jedlo-nejedlo. aspoň sme sa pri stole mohli konečne so spolužiakmi trocha porozprávať, aj napriek okrikujúcemu učiteľskému dozoru.

Poďte si zaspomínať na tie svoje naj jedlá zo školskej jedálne- najlepšie alebo najhoršie, to nie je podstatné.

Tieto jedlá v nás proste stále rezonujú. U niektorích z nás sa ten pocit preniesol až do dospelosti a averzia voči nejakému jedlu pretrváva do dnes.

Paradajková polievka s cestovinou, kôprová omáčka s hovädzím, či tekvicový prívarok s fašírkou???

Napíšte mi, som veľmi zvedavá na váš pohľad a zážitky. Kedy ste sa v školskej jedálni najedli najlepšie?

Ak sa bavíme o jedlách z nášho detstva v Bratislave, musím spomenúť jednu pre mňa super "reštauráciu" na Laurinskej ulici, vtedajšej Nálepkovej.

DIÉTKA

Volala sa Diétka.

Aspoň myslím, lebo nikto ju inak nenazval.

V Diétke sa varili jedlá pre ľudí s rôznymi diétnymi obmedzenia.

Mali tam ponuku pre žlčnikárov, diétne jedlá alebo jedlá na iné ochorenia tráviaceho traktu.

Radi sme tam chodili, pretože všetky jedlá boli o triedu vyššie ako v mliečakoch a jedálňach. Väčšinou sme tam stretli aj našich učiteľov.

Všetko bolo čerstvé a veľmi chutné. Mali ste na výber z množstva rôznych slaných aj sladkých jedál.

Presne si nepamätám čo všetko, ale vždy ste si mohli vybrať minimálne z 20-tich jedál. K tomu fakt dobré polievky. A zdravou bodkou boli zeleninové šaláty - kapustový, uhorkový, cviklový. Milovala som ich.

Po jedle ste si mohli dať aj čerstvo upečený koláč.

V okienku vonku predávali bratislavské rožky, ktoré som si zamilovala a vďaka tomu som sa ich neskôr aj naučila piecť.

BRATISLAVSKÉ ROŽKY

V okienku vonku predávali bratislavské rožky, ktoré sa mi stali láskou. Vďaka tomu som o roky neskôr vytvorila vlastný recept na túto bratislavskú tradičnú pochúťku a začala ich sama piecť a neskôr aj predávať v rámci mojej práce.

Bratislavské rožky som si nemohla nechať ujsť. Každý deň ich mali iba obmedzené množstvo, preto sa mi občas stalo, že som si neprišla na svoju sladkú bodku po obede.

Ani v tom čase to nebol najlacnejší koláčik. Veď sa robil ručne na kusy.

Pôvodne stál kus 0,60 halierov. Neskôr korunu a potom 1,50,-korún.

S prevratom prišiel aj ich koniec. A okienko aj s Diétkou nenávratne zavreli.

Diétku už neotvorili, ale aspoň bratislavské rožky - tento tradičný Prešporský/Bratislavský koláč, sa pozvolna začal vracať na naše pulty.

Právom si opätovne vydobyl svoje miesto v našich obchodoch a kaviarňach.

Veď je to náš najtradičnejší bratislavský koláč, na ktorý sme právom hrdí a patrí do Bratislavy už viac ako 500 rokov.

PIRÔŽKY

Počas socializmu ste ako dieťa mohli nájsť ešte ďaľšie dobroty.

Nezabudnuteľné boli určite pirôžky.

Pre predstavu sú to smažené sladké podlhovasté plnené dobroty z kysnutého cesta.

Najčastejši sa plnili džemom, makom, orechmi alebo tvarohom.

Vysmážali sa v oleji a bola to kalorická bomba, ktorá vymizla s príchodom zdravého životného štýlu bez kalórií.

Jedna lastovička predsa len ostala. Stále si môžete pochutnať na pirôžkoch v centre Bratislavy na konci Obchodnej ulice zo strany Kollárovho námestia.

V malom okienku ich stále kúpite za 1,-euro kus.

Ja som mala jednu predajňu pirôžkov priamo cestou zo školy domov v Liga pasáži.

To bola, respektíve stále je krásna pasáž medzi Dunajskou a Grösslingovou ulicou.

Bolo tam aj malé lokálne kino Mier, ktoré už bohužiaľ nie je.

Chodili sme tam na doobedné rozprávkové maratóny za korunu.

FASTFOODY SOCIALIZMU

Langoš tak isto patril ku socialistickým gurmánskym výdobytkom.

Nikoho by vtedy nenapadlo robiť mrazený polotovar.

Langoš robili vždy čerstvý priamo pred vami a bola to jedna z najlacnejších a najlepších vecí, ktoré ste si mohli na jedenie kúpiť. Žiadne gastronadstavby. Len klasický langoš s kopou cesnaku. "Simple food of socialism."