Search

Adelkas Kitchen

Prejdite sa po BOTANICKEJ ZÁHRADE na NOVOM ZÉLANDE v meste DUNEDIN

Už samotná návšteva Nového Zélandu je jedna veľká prechádzka botanickou záhradou. Ale nedalo nám nevybrať sa aj do mestskej botanickej záhrady

Dunedin Botanic Garden -

do najstaršej botanickej záhrady na Novom Zélande.

Táto nádherná botanická záhrada bola vytvorená pred viac ako 150 rokmi prvými prisťahovalcami (kolonizátormi) , ktorí sa sem doplavili hlavne z Anglicka.

Má rozlohu 30,4 hektárov a nachádza sa tu viac ako 6800 druhov rastlín a stromov.

Je rozdelená do viacerých častí

Pôvodná kolekcia rastlín

Alpský dom

Arboretum

Kolekcia kamélií

Záhrada ticha

Svetová kolekcia

Zimná záhrada (sklenník)

Kvetinové záhony- Mediteránska časť

Rododendróny

Skalničky

Ružová záhrada

Vodné rastliny (jazierka a život v nich)

V časti Pôvodná "natívna" kolekcia rastlín nájdete pôvodné a ohrozené rastliny Nového Zélandu, ktoré sa tu vyvíjali a rásti po stáročia samostatne na uzavretom ostrove, vzdialeného stovky kilomentrov od iných civilizácií. Aj vďaka tomu väčšinu pôvodných rastlín nenájdete nikde inde na svete, iba na Novom Zélande.

K nim patrí napríklad praveké papradie - papraď strieborná, ktoré ako mladé vyzerá podobne ako to naše, ale časom dokáže vyrásť do monumentálnych rozmerov. Často sa dá vidieť ako dospelá rastlina, ktorá skôr pripomýna palmu ako papradie.

Pre Novozélanďanou je táto rastlina štátnym znakom a minulý rok sa skoro dostala aj na vlajku Nového Zélandu.

Potom tu nájdete nádherné a obrovské stromy, ktoré sa vďaka prímorskému prostrediu museli zoceliť a byť dosť pevné a silné, aby sa tu udržali a prežili.

Na fotkách to nie je moc dobre vidieť, ale väčšina stromov na Novom Zélande vo voľnej prírode je 2x až 3x väčšia v merítku ako ich poznáme zo strednej Európy.

Sú ošľahané vetrom a slaným vzduchom, asi ako celý Nový Zéland.

Nádherná prechádzka pre mňa bola prechádzka cez pôvodný les a cez arborétum. Krásne voňal, stromy sa ťahali k nebesiam a boli plné energie.

Vidieť tu môžete napríklad široké spektrum ihličnatých druhov pestovaných spolu s rôznymi druhmi drevín. Pinus, Abies, Picea a Cupressus sú niektoré z ihličnanov a opadavé Acer a stále zelený Eucalyptus.

Z lesa sme sa postune presúvali ďalej popri voliérach s papagájmi.

Po zhovorčivých papagájoch sme sa vynorili pri čarovnej ceste, ktorá bola vytvorená z trávnatého koberca, ktorý lemovali kríky rôznych druhov rododendrónov.

Moja teta, žijúca na Novom Zélande, sa po ňom chodí pravideľne prechádzť v čase kvitnutia rododendrónov. My sme to šťastie nemali, lebo sme tam boli v čase, keď už akurát dokvitli, ale pre mňa to bol aj tak nádherný zážitok.

Tráva na chodníku bola ako z rozprávky. Museli sme sa vyzuť a prejsť si ju na boso, pre dokonalý zážitok.

Na konci tejto zelenej prechádzky na nás čakala časť Mediteránska záhrada, kde nás ovanula známa vôňa Chorvátska.

Levandula, šalvia a plno iných rastlín, ktorých meno nepoznám, ale vône boli tak známe.

Pocit, že som v Chorvátsku, umocnil aj pohľad na okolitý oceán.

Je to najmladšia časť botanickej záhrady. Vznikla okolo roku 1948.

Po vonkajšej prechádzke sme vošli do nádhernej Zimnej záhrady- sklenníku.

Tu sme našli exotické rastliny od výmyslu sveta. Nádherne kvitli, popýnali sa okolo nás a ich vôňa nás dostala.

Nachádzali sa tu aj rôzne druhy kaktusov, ktoré pripomýnali niekedy aj neslušné "veci".

To už nám trocha vyhladlo. A keďže vstup do botanickej záhrady bol zdarma, išli sme svoje vreckové minúť do centrálneho "bufetu".

Volal sa "Croque-O-Dile Cafe" a bola to skôr reštaurácia s kaviarňou, veľmi "family friendly". Nechýbal tu detský kútik, ale viac menej sa deti mohli hrať a prechádzať všade, dokonca aj za pultom, kde vydávali samé dobroty.

Atmosféra bola rodinná, všetci sa usmievali, jedlá boli čerstvé, aj bezlepkové alebo bez laktózy. Samozrejme ste tu dostali aj teplú polievku, rôzne obložené domáce pečivá, kiše...a pri tom priestory neboli veľké, ale aj napriek tomu sme si pohodlne sadli a cez polkruhové presklenie sme sa mohli kochať pohľadom von na zeleň.

Márne sme hľadali puch prepáleného oleja a spálených hranoliek, či dvojdňový

hot-dog, zato radosť a pocit prírody nám spríjemňovali stále poletujúce vrabčeky, dnu a von, ktoré si radi pochutnali na chlebových zvyškoch na zemi.

Nikto ich nevyháňal, deti sa z nich veľmi tešili a napriek tomu tam bolo čisto a útulne.

Po zahnaní nášho hladu, sme mohli ísť bez výčitiek nakŕmiť miestne kačice, ktoré bývali v miestnych jazierkach. Krmivo pre ne sme dostali pri bufete zadarmo (mohli sme dobrovoľne prispieť do kasičky) koľko sme chceli.

Bolo tam prichystané pre vodné vtáky, namiesto stále prikazujúcich tabuliek "NEKŔMTE VTÁKY". Deti sa naučili, čím môžu a čím nemôžu takéto vtáky kŕmiť a každý to dodržoval. Nikoho by nenapadlo potajomky nosiť rožok z domu, aby vaše dieťa videlo vtáky pri kŕmení a užilo si tú radosť.

Kačka na fotke je pôvodný druh kačice novozélandskej. Má trocha iné sfarbenie ako tie naše a je väčšia.

Po tejto zastávke nám prišlo ľúto, že už sme peši prešli celú botanickú záhradu a mali by sme ísť preč, tak sme ešte využili malý elektromobil s vodičom, ktorý nám za naozaj minimálny poplatok urobil okružnú polhodinovú jazdu.

Bol to starší pán pôvodom Angličan (jeho pradedko s prababkou sa presťahovali na Nový Zéland). Nielen že bol veľmi priateľský, zvedavý čo sa deje v Európe, ale spravil nám aj nádherný výklad o pôvodných rastlinách Nového Zélandu, aj keď to nemal v popise práce.

Po autoexkurzii sme ešte išli pozrieť ružové záhony.

Angličania, ktorí sem začali prichádzať zhruba pred 150 rokmi, nevedeli bez ruží žiť. Preto sa tu nachádzalo viac ako 150 rôznych druhov ruží z celého sveta s nádhernými názvami, hlavne ženských mien. Našla som tam meno svoje aj mojej dcéry.

A to už sa pomaly končil deň a bolo na čase ísť domov. Vôbec sa mi nechcelo. Keby ma tak neboleli nohy, určite by sme tam ostali ešte chvíľku a posedeli si na trávniku pod stromami, kde sa začali zbierať mladí ľudia a rodinky, posedávali, hrali sa alebo si urobili piknik v tráve.